Protitankové strely USA pre Ukrajinu sú dobrou myšlienkou, zaznelo v Bratislave

Zvažované dodávky amerických protitankových striel na Ukrajinu sú dobrou myšlienkou, pretože je to veľké politické znamenie, že agresia je vnímaná ako agresia, uviedol v stredu v rozhovore pre TASR šéf analytického centra Rada pre zahraničnú politiku "Ukrajinská prizma" Hennadij Maksak.

„Sú to obranné zbrane, nie sú určené pre útok. My neplánujeme zaútočiť na Rusko,“ uviedol ukrajinský analytik, ktorý sa zúčastnil v Bratislave na okrúhlom stole expertov Strategic Talks na tému „Ukraine and V4 security outlines“. Podujatie organizoval Inštitút strategických politík - STRATPOL.

Maksak tak reagoval na informáciu televízie ABC News, ktorá s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa amerického ministerstva zahraničných vecí uviedla, že americký prezident Donald Trump dostane na stôl odporúčanie o dodávkach obranných zbraní vrátane protitankových riadených striel typu Javelin ukrajinskej vláde. Majú pomôcť Kyjevu odraziť agresiu proruských separatistov na východe krajiny.

Maksak sa taktiež vyjadril k rozdielnym postojom krajín Vyšehradskej štvorky voči Ukrajine, ktorý by sa mohol podľa neho zmeniť, a to zavedením spoločnej „pozitívnej agendy“.

„Niekedy sú niektoré pozitívne kurzy zablokované... Keď sa Maďarsko vlani pripravovalo na prevzatie predsedníctva vo V4, navrhovali sme isté formáty - kultúrne, informačné... Výsledok bol negatívny,“ poznamenal.

Slovensko je však podľa jeho slov v rámci Vyšehradskej štvorky vnímané ako najoptimistickejšia krajina a Ukrajina sa preto teší na jeho ročné predsedníctvo vo V4, ktoré prevezme od Maďarska v júli 2018.

Serhij Korsunskyj, riaditeľ Diplomatickej akadémie Ukrajiny, označil za príklad dobrej spolupráce Estónsko. Vláda v Estónsku, „zrejme nie príliš najbohatšej krajiny v EÚ“, podľa neho vyčlenila množstvo peňazí a vynaložila značné úsilie na budovanie ukrajinských kapacít. „Máme takmer pravidelnú výmenu profesorov a delegácií, aby sme sa viac dozvedeli o európskych a euroatlantických záležitostiach. Chcel by som požiadať slovenského ministra zahraničných vecí, aby pouvažoval o príležitosti a možno zvážil rozhovor s Estóncami, pretože to robia prostredníctvom fondov ministerstva zahraničia,“ dodal Korsunskyj.

„Slovensko je členským štátom NATO a Európskej únie, ktoré majú jednoznačnú politiku voči Ukrajine. Mali by sme poskytovať Ukrajine podporu, aby sa dostala bližšie k týmto organizáciám, keďže členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ je našim strategickým záujmom,“ uviedol pre TASR ďalší z diskutujúcich, štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák.

Vo svojom príspevku za okrúhlym stolom zdôraznil, že Ukrajina je bezprostredným susedom Slovenska. „Skutočnosť, že Donbas je geograficky na inej strane Ukrajiny, neznamená, že Ukrajina tu nie je. Používame geografický argument, že v našom priamom susedstve je regulárna vojna... Ak Ukrajina skolabuje alebo bude okupovaná, priamo nás to postihne,“ varoval Ondrejcsák.