Vatikán poprel pravosť dokumentu o unesenej Orlandiovej

Vatikán dôrazne poprel pravosť dokumentov, z ktorých vyplýva, že Svätá stolica mala niekoľko rokov financovať živobytie unesenej Emanuely Orlandiovej. Ide o dcéru bývalého zamestnanca vatikánskej prefektúry v Londýne, ktorá zmizla bez stopy v roku 1983 vo veku 15 rokov.

Hovorca Vatikánu označil v pondelok dokumenty, zverejnené istým talianskym investigatívnym novinárom, za „mylné“ a „smiešne“.

Kauza Emanuely Orlandiovej patrí medzi najzáhadnejšie kriminálne prípady v histórii Vatikánu. O prípade zaznelo množstvo najrôznejších špekulácií a téz, avšak žiadnu z nich sa doteraz nepodarilo preukázať. Osud unesenej zostáva naďalej nejasný.

So šokujúcou informáciou prišiel začiatkom roka 2010 napríklad Mehmet Ali Agca, turecký atentátnik na pápeža Jána Pavla II. Ten krátko po svojom prepustení na slobodu uviedol, že o Emanuelu je dobre postarané a netreba ju radiť medzi mŕtve osoby.

Novinár Emiliano Fittipaldi zverejnil v pondelok v talianskom denníku La Repubblica dokument pochádzajúci údajne z roku 1998, podľa ktorého Vatikán vynaložil na Orlandiovú do roku 1997 v prepočte 340.000 eur. Z toho by vyplývalo, že dovtedy bola obeť únosu nažive a žila v britskej metropole. V rovnakom roku podľa novinárových informácií zomrela z neznámych príčin vo veku 29 rokov.

Samotný žurnalista uvádza, že ak je dokument vierohodný, tak dokazuje, že Vatikán vedel o osude nezvestnej Orlandiovej. V opačnom prípade môže ísť podľa neho o falzifikát použitý v rámci vatikánskych intríg. Fittipaldi preto apeloval na Svätú stolicu, aby opäť otvorila vyšetrovanie celého prípadu.

Orlandiovej brat, ktorý od únosu bojuje za objasnenie kauzy, na jednej zo sociálnych sietí reagoval slovami: „Múr (mlčania) sa rúca“.

Školáčku s vatikánskym občianstvom evidujú ako nezvestnú od júna 1983. O jej osude nie sú známe nijaké oficiálne informácie.

V novembri 2009 začala rímska prokuratúra stíhať muža, ktorý šesť dní po únose dievčiny kontaktoval jej blízkych. Muža, ktorý vraj chcel uviesť pátranie po nezvestnej na falošnú stopu, identifikovali pomocou bývalej priateľky bossa rímskeho podsvetia. Išlo o vôbec prvého podozrivého v prípade.

Práve partnerka medzičasom zastreleného šéfa podsvetia Enrica De Pedisa Sabrina Minardiová však poskytla informácie, ktoré sú v príkrom rozpore s tvrdením Mehmeta Ali Agcu. Uviedla, že ona sama prehovorila školáčku, aby nastúpila do jej automobilu; dievča následne odovzdali bossom rímskej zločineckej organizácie Banda della Magliana. Mŕtve telo obete únosu podľa nej hodili do miešačky betónu južne od Ríma. Výpoveď Minardiovej považovali vyšetrovatelia kauzy za vierohodnú.