Na Jánošíkových dňoch odmenili dlhoročných gazdov vozového sprievodu

Desať vozov s krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi a päť jazdcov na koňoch sa dnes zapojilo do päťdesiateho konského vozového sprievodu počas 55. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej.

Organizátori festivalu ocenili 12 gazdov vo veku od 67 do 92 rokov, ktorí boli dlhoročnou súčasťou erbového podujatia terchovského štátneho sviatku – Jánošíkových dní. „Chceme si uctiť žijúcich gazdov a zvýrazniť skutočnosť, že bez takýchto ľudí by sa nedal konský vozový sprievod robiť. Všetko je postavené na ľuďoch, ktorí často nezištne a obetavo pomohli a prispeli k tomuto spoločnému dielu,“ zdôraznil šéfdramaturg Jánošíkových dní.

„Sú to väčšinou starší páni, ktorí už majú najlepšie roky za sebou. V každom prípade je našou povinnosťou venovať im priestor a pozornosť. A tým napĺňať hlavnú myšlienku tohtoročného festivalu a to je výmena. Výmena kultúrnych hodnôt, pod ktorou rozumiem aj jubileá, udalosti a osobnosti, ktoré sú spojené nielen s Terchovou, ale aj s našou modernou slovenskou ľudovou kultúrou,“ doplnil Cabadaj.

O budúcnosť konského vozového sprievodu sa podľa neho zatiaľ netreba obávať. „Gazdovia si vychovali svojich nasledovníkov. Sú to väčšinou chlapi, ktorí majú vzťah ku koňom, k rodnej hrude, ľudovým hodnotám, tradíciám a kultúre. Ale v každom prípade, ak sa nebude obec starať a nebude vytvárať podmienky na ich prezentáciu, tak ťažko o pár rokov môžeme hovoriť, že vozový sprievod bude v Terchovej samozrejmosťou,“ podotkol šéfdramaturg.

Jednoduchšie postavenie má podľa neho momentálne terchovský muzikant ako gazda. „Muzikantovi stačí nástroj, mať nejaký taký talent a foriem prezentácie je obrovské množstvo. Či doma, ale aj na medzinárodných fórach. Pokiaľ ide o gazdu, tu je situácia inakšia. Gazda musí koňom žiť celý rok. To je životný štýl, neustála starostlivosť, opatera svojho krásavca. Človek musí vyznávať isté hodnoty, ktoré dnes už možno nie sú až také bežné. Venovať sa chovu a zároveň pôde je v dnešných časoch už svojím spôsobom unikát. A pred ľuďmi, ktorí to robia máme hlbokú úctu a obdiv,“ uzavrel Cabadaj.