Americký profesor: Vďaka Trumpovi sa môže stať Európa silnejšou

Myslí si to Henry Farrell, profesor politológie a medzinárodných vecí na Univerzite Georga Washingtona. Reagoval tak na slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o tom, že Európa sa musí začať starať sama o seba.

„Časy, v ktorých sme sa mohli úplne spoľahnúť na iných, sú preč. To som zažila v ostatných dňoch... A práve preto môžem iba povedať: My, Európania, musíme skutočne vziať náš osud do našich vlastných rúk,“ povedala v nedeľu Merkelová.

Farrell v článku pre denník Washington Post napísal, že ide o obrovskú zmenu v politickej rétorike. Nemecká kancelárka podľa neho vyhlásila novú kapitolu vo vzťahoch medzi USA a Európou.

„Merkelovej poznámka o tom, čo zažila v uplynulých dňoch, je jasnou odvolávkou na katastrofálnu cestu prezidenta Trumpa po Európe. Jej presvedčenie, že Spojené štáty už nie sú spoľahlivým partnerom, je priamym výsledkom Trumpových slov a činov,“ napísal profesor.

Pripomenul, že šéf Bieleho domu na starom kontinente nepotvrdil záväzok USA voči článku 5 zmluvy o Severoatlantickej aliancii, ktorý hovorí o vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi a ktorý bol podľa neho záštitou bezpečnostných vzťahov medzi Európou a USA uplynulé tri generácie. Trump sa tiež odmietol zaviazať k parížskej klimatickej dohode.

„Toto upevňuje dojem, že Spojené štáty nie sú spoľahlivý partner. Kým mnohé autoritárske štáty sú rozradostené z jeho zvolenia a krokov, keďže nie je pravdepodobné, že by zatlačil na ich ľudské práva a iné bolestivé body, tradiční spojenci USA sú enormne skľúčení,“ hodnotí Farrell.

Nemecko a Európa teraz podľa neho pravdepodobne vezmú na seba oveľa podstatnejšiu a nezávislejšiu úlohu než kedykoľvek v predošlých 70 rokoch.

„Merkelovej rétorika jasne naznačuje, že ako transatlantický vzťah slabne, tak Európska únia bude silnieť. Keď spája odchod Británie z Únie s americkou nespoľahlivosťou, tak naznačuje, že teraz, keď je Británia von, bude sa môcť EÚ sústrediť na danie si svojich vecí do poriadku. Poháňať to bude silnejší vzťah medzi Nemeckom a Francúzskom,“ myslí si profesor.

Dodáva, že v budovaní silnejšej Európy bude Merkelová čeliť vlastným výzvam, akými sú napríklad štáty ako Poľsko a Maďarsko, ktoré v mnohých otázkach súhlasia viac s Trumpom než s Nemeckom, či juhoeurópske krajiny, ktoré sa stále pohoršujú nad úspornými opatreniami z dielne Nemecka.

Ak však nemecká kancelárka rozhodujúco vyhrá nadchádzajúce voľby a dokáže si zabezpečiť dostatok podpory od ostatných štátov Únie, tak podľa neho dá do pohybu podstatný, dlhodobý posun vo vzťahu EÚ-USA.

„Merkelovej temperament je protikladom Trumpovho. Je veľmi opatrná. Táto reč nie je impulzívnym krokom. Merkelová začína vysvetľovať, že je možná iná EÚ - silnejšia, viac sa spoliehajúca na seba a neinklinujúca k vyhľadávaniu líderstva Spojených štátov,“ napísal Farrell.

Podobné zmeny sa podľa neho môžu odohrať aj v iných častiach sveta. „Ľudia zatiaľ nezačali seriózne uvažovať o následkoch Trumpovho zvolenia na globálnu politiku. V niektorých častiach sveta to vytvára veľké príležitosti... Je pravdepodobné, že spojenci opätovne nastavia svoje správanie a predovšetkým svoju závislosť od Spojených štátov. Nebudú chcieť, aby ich bezpečnosť úplne závisela od krajiny, ktorá si je schopná zvoliť prezidenta takého nestáleho, akým je Trump,“ dodal Farrell.