Čína navrhuje zákon o prísnejšom monitorovaní a vyšetrovaní cudzincov

Čínska vláda za prezidenta Si Ťin-pchinga sa už niekoľko rokov snaží v mene národnej bezpečnosti a boja proti terorizmu rozšíriť a právne ošetriť právomoci tajných služieb.

Tieto kroky však vyvolávajú obavy americkej vlády a ľudskoprávnych skupín, ktoré tvrdia, že nové právomoci by mohli byť zneužité na potláčanie politického disentu, umlčiavanie zahraničných organizácií pôsobiacich v krajine a donucovanie technologických spoločností poskytovať čínskej vláde citlivé informácie.

Koalícia obchodných skupín z Británie, Japonska, USA a iných krajín vyzvala tento týždeň Čínu, aby odložila implementáciu nedávno prijatého zákona o kybernetickej bezpečnosti. Predstavitelia týchto štátov varovali, že by to mohlo ohroziť záväzky Pekingu ohľadom voľného obchodu. Čínske úrady totiž trvajú na prísnej kontrole údajov, ktorá je podľa nich nevyhnutná na prevenciu terorizmu a protivládnych aktivít.

Najnovší návrh zákona by úradom umožnil využívať elektronické sledovanie a konfiškovať vozidlá a nehnuteľný majetok. Daná legislatíva zároveň požaduje v rámci tajných operácií spoluprácu na všetkých úrovniach čínskej spoločnosti vrátane armády, verejných inštitúcií i samotných občanov.

Pekinské úrady začali v apríli ponúkať peňažnú odmenu vo výške pol milióna jüanov (v prepočte 72.500 dolárov) pre ľudí, ktorí príslušným orgánom nahlásia alebo udajú cudzích špiónov. Navrhovaný zákon ráta s finančnými odmenami za „významný prínos“ pre aktivity tajných služieb už na celoštátnej úrovni.