Aké sú tradičné dobroty počas veľkonočných sviatkov?

Na Kvetnú nedeľu sa jedávali cestoviny s makom alebo strukoviny.

Na Zelený štvrtok gazdiná na stôl priniesla niečo zelené – špenát, šťaveľ alebo žihľavu. Jedli sa tiež opekance, šúľance a rezance. Na Veľký piatok bol prísny pôst. Jedlo sa striedmo trikrát za deň, iba raz sa ľudia najedli dosýta. Jedlo sa mastilo olejom. V piatok sa tiež piekli sladké okrúhle judášiky.

Na Bielu sobotu sa vypekalo a vyváralo na sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista (Veľkonočná nedeľa), ale jedlo sa v tento deň pôstne. Na obed bývala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa zahustená vajcom. Na večeru sa jedla kapustnica s hubami a bryndzové alebo makové opekance. Gazdiné nachystali pripravené slávnostné jedlá do košíka – boli v ňom šunka, klobásky, maľované vajíčka, pascha, chlieb, soľ, cvikla s chrenom, syrek. Košík zakrytý vyšívanou dečkou v kostole kňaz požehnal. Požehnané jedlo prišlo na druhý deň na stôl ako veľkonočné pohostenie a ukončilo pôst. Tieto zvyky sa zachovávajú aj dnes.

Z mäsitých jedál sa na sviatočný stôl podáva okrem šunky aj pečené jahňa alebo kozľa. Niekde sa pripravuje veľkonočná plnka - koláč z nakrájaných žemlí s údeným mäsom, vajcami, hubami a niečím zeleným – môžu to byť špenátové alebo žihľavové lístky - zapečený v pekáči. Pridávajú sa aj sušené huby. Na veľkonočné sviatky sa jedávajú aj klobásy a huspenina. Na stole zvykne bývať tiež tvaroh, oštiepok a syry. K tradičným nápojom patrí pálenka a víno.

Paschou nazývajú veľkonočný koláč na východe Slovenska. Je to kysnutý koláč z bielej múky a jeho vydarené upečenie symbolizuje dobrú úrodu v roku. V mnohých domácnostiach sa pečie veľkonočný baránok z cesta v keramickej alebo plechovej forme. Ďalšou lahôdkou je syrek – hrudka z osoleného mlieka zohrievaného s vajcami, ktorá sa po vyzrážaní nechá odkvapkať v utierke a získa tak charakteristický tvar. Niekde ho pripravujú na sladko. Očakávanou prílohou býva cvikla s chrenom.