Rusko je miesto, kde sa rúcajú nádeje amerických prezidentov

V jeho prípade však došlo k vytriezveniu oveľa skôr, upozornila americká verejnoprávna rozhlasová stanica NPR.

„Americkí prezidenti majú tradíciu vstupovania do funkcie a vyjadrovania nádeje na zlepšenie vzťahov s Ruskom. S takmer dokonalou symetriou je táto tradícia spojená s tradíciou odchádzania z funkcie v atmosfére napätia s Moskvou,“ uviedla NPR.

Niekedy podľa tejto rozhlasovej stanice trvá roky, kým sa optimizmus zmení na vytriezvenie. V prípade prezidenta Trumpa sa varovné signály objavili už po prvých mesiacoch vo funkcii.

Trump krátko po svojej januárovej inaugurácii vyhlásil, že keby Spojené štáty dobre vychádzali s Ruskom, „bola by to pozitívna vec a bolo by to skvelé“. Vo funkcii však nie je ešte ani 100 dní a medzi Washingtonom a Moskvou vzniklo nové napätie pre konflikt v Sýrii.

„V zahraničnej politike sa často sa stáva, že udalosti sa votrú do toho, čo by ste chceli robiť,“ povedal pre NPR Alexander Vershbow, americký veľvyslanec v Rusku z čias administratívy Georga W. Busha.

Bush rovnako ako Trump na začiatku svojho funkčného obdobia dúfal v zlepšenie vzťahov s Moskvou a v tom období mal dokonca pozitívne vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Rozhlasová stanica pripomenula ženevský samit skupiny G8 z júla 2001, pol roka po nástupe Busha do funkcie. Fotografi tam zachytili Busha a Putina, ako sa na seba priateľsky usmievajú. Dobré vzťahy medzi nimi pokračovali aj o niekoľko mesiacov, keď sa Spojené štáty stali terčom teroristických útokov.

„Po útokoch z 11. septembra 2001 bol ruský prezident Vladimir Putin prvým zahraničným lídrom, ktorý zatelefonoval Bushovi a Rusko vyslalo do Afganistanu vojenské zdravotné tímy ako súčasť Spojenými štátmi vedenej koalície proti al-Káide a Talibanu,“ pripomenula NPR.

Na konci funkčného obdobia Busha, v roku 2008, bolo všetko inak. Putin vtedy nariadil inváziu do Gruzínska a Bush mu v reakcii na to povedal: „Vladimir, si chladnokrvný“.

Z priateľských na napäté sa zmenili aj vzťahy medzi prezidentmi Billom Clintonom a Borisom Jeľcinom.

„V 90. rokoch sa prezident Clinton a ruský prezident Jeľcin počas svojich častých stretnutí stále objímali. Potom sa NATO rozšírilo smerom na východ, Spojené štáty bombardovali ruského spojenca Juhosláviu a vo vzťahoch nastalo dusno,“ pripomína NPR vývoj vo vzťahoch medzi ďalšou prezidentskou dvojicou.

Výnimkou z tejto „tradície“ nebol ani Trumpov predchodca Barack Obama. Po nástupe do funkcie v roku 2009 vyzval na „reštart“ vo vzťahoch s Ruskom a snažil sa o to niekoľko rokov.

„Potom v roku 2014 Putin vtrhol na Ukrajinu a skončilo sa to americkými sankciami a veľmi verejnými vzájomnými obvineniami,“ uviedla NPR a dodala, že teraz je na rade Trump.