Iveta Radičová v Oxforde skúma vzťah politiky a médií

Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, je zrejmé, že stranícky a politický systém krajín strednej a východnej Európy je dodnes odlišný od západnej Európy.

"Politické strany v nových demokraciách majú približne polovičný počet členov ako v starých demokraciách, dôvera voči politickým stranám je nižšia, volebná účasť je naopak vyššia,“ povedala s tým, že rozdiely sa dajú vysvetliť zákonitosťou, podľa ktorej trvá desaťročia, kým nové strany v mladých demokraciách rozvinú a dotvoria súrodé politické orientácie a vybudujú solídne organizácie a pevnú voličskú základňu.

Voliči podľa Radičovej nie sú ochotní aktívne vstupovať do straníckych štruktúr, pričom niektoré strany ani nemajú záujem o širšiu členskú základňu. „Keďže strany majú slabú spoločenskú bázu, mnohé sa snažia ukoristiť či ´kolonizovať štát v snahe vymeniť, zobchodovať štátne zdroje za politickú podporu. Napríklad sa umiestňujú podporovatelia strán na miesta v štátnej a verejnej správe. Stranícka kolonizácia štátu je často sprevádzaná straníckou kolonizáciou médií, väčšinou zakrytou,“ vyhlásila Radičová.

Na Slovensku je situácia podľa expremiérky znásobená existenciou polarizovaného pluralizmu na rozdiel od umierneného pluralizmu. Polarizovaný pluralizmus vytvára podľa nej podhubie pre politickú súbežnosť, prepojenosť s organizovanými záujmovými skupinami, vrátane médií cez ich vlastníkov.

„Slovenská politická scéna je podobou polarizovaného pluralizmu sprevádzaného straníckou kolonizáciou štátu,“ povedala s tým, že spôsoby prepojenia a ich dôsledky budú súčasťou výstupu medzinárodného projektu. Okrem trojmesačného pôsobenia v Oxforde absolvuje Radičová viaceré prednášky na iných univerzitách po celej Európe.