MATEČNÁ: Cieľom pri obnove oblasti po kalamite bude rôznorodosť výsadby

Poškodil aj turisticky navštevované lokality, turistické smerovníky, pútače či oplotenia. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná dnes počas brífingu v najviac poškodenej lokalite v Tatranskej Javorine vo Vysokých Tatrách uviedla, že po lykožrútovi, ktorý ničí tatranské lesy, Tatry postihla ďalšia kalamita.

„Vietor a podkôrny hmyz naše lesy za posledné roky významne trápia. Tentoraz im padlo za obeť takmer 10.000 stromov. Naším cieľom pri obnove oblasti zasiahnutej kalamitou bude rôznorodosť výsadby, aby bol nový vysadený les druhovo i vekovo pestrý a zabránili sme šíreniu lykožrúta. Chceme, aby si návštevníci týchto oblastí mohli užívať zdravý, živý a zelený les,“ uviedla pri kontrole na mieste kalamity Matečná.

Ministerka zároveň doplnila, že lesníci postupujú v súlade s ochranou prírody s pomocou šetrných technológií ako sú lesné lanovky, kone či ľahké kolesové traktory. Odstraňovanie kalamitného dreva bude prebiehať na ploche 21,14 hektára.

„Pri obnove budeme v prvých rokoch využívať prirodzenú obnovu územia v kombinácii s vysádzaním vetrom odolných drevín ako sú jedle, borovice, smrekovec opadavý, buk lesný, či javor horský. Celkovo tu počas niekoľkých rokov vysadíme takmer 34.000 stromov,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Najviac, po 10.000 stromov, bude pritom jedlí a bukov.

„Chvála a vďaka patrí lesníkom, ktorí aj v tejto chvíli odpratávajú tie najväčšie kusy haluziny, aby potom mohli s inými mechanizmami prísť a odstrániť kalamitu,“ povedala Matečná.

Aby zabránili jarnému rojeniu lykožrútov, a tým tlaku na okolité porasty, budú lesníci realizovať aj zvýšené množstvo ochranných opatrení. V najviac poškodených oblastiach budú vo väčšom počte zakladať klasické lapáky aj feromónové lapače. Na ich výrobu použijú v plnej miere poškodené stromy v oblasti. V lesných porastoch postihnutých vetrovou kalamitou budú tiež čistiť drobné vodné toky od popadaných stromov a zvyškov po spracovaní kalamity. Aby v čase topenia snehu a jarných dažďov nedošlo k ich vybreženiu, a tým zmývaniu drahocennej pôdy. „Zmenou klimatických podmienok a zmenou klímy na celom svete dochádza k zmene druhového zloženia lesa a premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktorý s tým úzko súvisí,“ konštatovala ministerka.

Štátne lesy TANAP-u upozorňujú turistov na uzáveru časti turistického chodníka vedúceho od budovy ochranného obvodu v Tatranskej Javorine k Náučnej geologickej ploche Podmuráň.

Vietor v Tatranskom a Pieninskom národnom parku vyčíňal aj 24. februára. Jeho náporom vtedy neodolalo takmer 2000 živých stromov, čo predstavuje 1335 m3 dreva. Škody na účelových zariadeniach a budovách vtedy odhadli na 3000 eur.