Koaliční poslanci sa pre zrušenie Mečiarových amnestií obrátia na ÚS SR

Amnestie, udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom, sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša. Opozícia sa už neraz pokúsila presadiť ústavný zákon na zrušenie Mečiarových amnestií, dosiaľ sa ale nenašlo potrebných 90 hlasov.

Parlament však prijal uznesenie, ktorým odsúdil akt zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny z 31. augusta 1995. Označil ho za hrubý zásah do ľudských práv a základných slobôd, a tiež za čin poškodzujúci dobré meno SR. Parlament tiež odsúdil Mečiarove amnestie, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.

O zrušení Mečiarových amnestií má Národná rada SR opäť rozhodovať na najbližšej schôdzi. Prišla s ním opozícia. Most-Híd za návrh hlasoval v minulosti a podporu mu avizoval aj teraz. Smer-SD má dlhodobo názor, že hoci sú Mečiarove amnestie právny suterén, sú nezrušiteľné. Pochybnosti o možnosti zrušiť tieto amnestie má aj SNS.

Známi slovenskí právnici sa zhodujú, že zrušenie amnestií vydaných bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom formou ústavného zákona, je v právnom štáte „legálnym a legitímnym prostriedkom, ktorého cieľom je po prvé, plnenie si medzinárodných záväzkov SR, po druhé, poskytnutie účinnej ochrany základným právam obetí amnestovaných skutkov a napokon, v neposlednom rade, aj zvýšenie autority a dôveryhodnosti presadzovania práva a spravodlivosti v SR“.

Svojimi rozhodnutiami o amnestiách Mečiar podľa právnikov výrazne negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo. Zhodujú sa, že v právnom štáte je možné a prípustné prekonať rozhodnutie ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona. Tento postup je podľa nich úplne legitímny a bol použitý opakovane aj v ústavnom systéme SR.

Pri otázke rušenia amnestií pripomínajú Radbruchovu formulu, ktorá znie: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako 'nenáležité právo' spravodlivosti ustúpiť.“

Právnici poukazujú aj na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006, ktorý SR ratifikovala v roku 2014. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi a krajina má podľa nej prijať potrebné opatrenia na zabránenie činom, ktoré maria vedenie vyšetrovania, ako aj na potrestanie činov únosu, ktorých sa dopustili zástupcovia štátu. „Vznik tohto medzinárodného záväzku má zásadný význam a vnáša nový pohľad na otázku zrušenia amnestií, ktorý tu pri minulých pokusoch nebol,“ zdôraznili právnici.