Mečiarove amnestie sa dajú zrušiť

Zhodli sa na tom slovenskí právnici, ktorí v tejto veci vydali vyhlásenie. Sú medzi nimi napríklad sudcovia Najvyššieho súdu SR, bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, bývalí sudcovia Ústavného súdu, sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby, riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár či bývalý zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Vršanský. O návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií má Národná rada SR rozhodovať na najbližšej schôdzi.

„Zrušenie amnestií, vydaných bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom formou ústavného zákona, je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom, ktorého cieľom je po prvé, plnenie si medzinárodných záväzkov SR, po druhé, poskytnutie účinnej ochrany základným právam obetí amnestovaných skutkov a napokon, v neposlednom rade, aj zvýšenie autority a dôveryhodnosti presadzovania práva a spravodlivosti v SR,“ píše sa vo vyhlásení právnikov. Uvádzajú v ňom viaceré dôvody, ktoré ich viedli k tomuto postoju.

Pripomínajú, že Mečiarove amnestie sa v jednej časti týkali konkrétneho skutku zavlečenia slovenského občana do cudziny a konkrétneho skutku zmarenia riadne vyhláseného referenda. Mečiar pri rozhodnutiach o amnestiách podľa právnikov nezohľadňoval záujmy občanov, ani zachovanie a obhajobu ústavy. „Svojimi rozhodnutiami o amnestiách tak výrazne negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo. Uvedené zneužitie práva nemá v novodobej histórii Slovenska obdobu a je škvrnou každého štátu, ktorý je demokratický a právny,“ zdôrazňujú právnici.

Zhodujú sa, že v právnom štáte je možné a prípustné prekonať rozhodnutie ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona. Tento postup je podľa nich úplne legitímny a bol použitý opakovane aj v ústavnom systéme SR. „V prípade skutkov, v súvislosti s ktorými boli udelené amnestie bývalého predsedu vlády Mečiara, je vážne podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. Využitím prezidentského oprávnenia udeliť amnestiu sa zabránilo preskúmať toto závažné podozrenie a došlo k potlačeniu princípov materiálneho právneho štátu a k zneužitiu práva,“ upozornili právnici.

Právnici si myslia, že ak sú podozriví zo spáchania mimoriadne závažnej trestnej činnosti už takmer 20 rokov vo výhode vďaka zneužitiu práva vo forme vydaných amnestií, „nastal čas, aby sme uprednostnili trvajúcu bolesť obetí a pozostalých po obetiach amnestovaných skutkov pred neoprávnenými očakávaniami podozrivých, že vydané amnestie im natrvalo zabezpečia beztrestnosť“.

V tejto súvislosti pripomínajú Radbruchovu formulu, ktorá znie: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako 'nenáležité právo' spravodlivosti ustúpiť.“

Právnici poukazujú aj na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006, ktorý SR ratifikovala v roku 2014. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi a krajina má podľa nej prijať potrebné opatrenia na zabránenie činom, ktoré maria vedenie vyšetrovania, ako aj na potrestanie činov únosu, ktorých sa dopustili zástupcovia štátu. „Vznik tohto medzinárodného záväzku má zásadný význam a vnáša nový pohľad na otázku zrušenia amnestií, ktorý tu pri minulých pokusoch nebol,“ zdôraznili právnici.