Väčšina pacientov nevie, že má právo využiť zdravotnú starostlivosť v inom štáte EÚ

Také sú závery prieskumu, ktorý v uplynulých mesiacoch realizovala Medzinárodná federácia pre spina bifida a hydrocefalus (IF SBH), v spolupráci s Európskym fórom pacientov (EPF) a Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím (EDF). Ako dnes odznelo na konferencii, ktorú v Bruseli spoluorganizovala europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), aj napriek platnosti smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011, až 77 % opýtaných respondentov v dotazníku odpovedalo, že o spomínanej smernici doposiaľ nepočuli, a preto zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte nevyužili.

"Podľa smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti z roku 2011 v jednotlivých členských štátoch má každý pacient právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti kdekoľvek v Európskej únii,” hovorí Jana Moravcová z IF SBH.

Zdravotná starostlivosť v zahraničí je pacientmi vo všeobecnosti vyhľadávaná z viacerých dôvodov. Najčastejším je vyššia kvalita starostlivosti, jej nedostupnosť v domovskom štáte, menej časté je odporúčanie lekára. Pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo chronickým či zriedkavým ochorením je prístup k odbornej zdravotnej starostlivosti obzvlášť dôležitý a v porovnaní s pacientmi bez postihnutia si ich vyšetrenie zvyčajne vyžaduje spoluprácu špecialistov na viacerých úrovniach.

„Hoci sa odbornosť a dostupnosť potrebnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku zlepšuje, vyhľadanie lekára v zahraničí je častokrát pre týchto ľudí jedinou možnosťou“, konštatuje europoslankyňa Jana Žitňanská.

Plné využívanie cezhraničnej starostlivosti má podľa účastníkov konferencie v sebe aj prvok prevencie, spoluprácou lekárov sa môže stanoviť lepšia diagnostika, dá sa predísť operáciám a dlhodobým rehabilitáciám. Ako však vyplýva z prieskumu, vo viacerých krajinách EÚ dlhodobo absentuje koordinovaný tím odborníkov a multidisciplinárna starostlivosť, napríklad aj u ochoreniach spina bifida a hydrocefalus. Aj preto sa konferencia zamerala na zvyšovanie povedomia o právach najmä u ľudí so zdravotným postihnutím a chronickými ochoreniami.

Pri zabezpečovaní cezhraničnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu národné kontaktné miesta, no až 86% respondentov prieskumu odpovedalo, že o ich existencii nevie. Na Slovensku je kontaktným miestom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Okrem nedostatku informácií je veľkým problémom aj odmietanie uhrádzania tzv. súvisiacich nákladov poisťovňami. Zhodli sa na tom účastníci konferencie, ktorí patria do skupiny osôb so zdravotným postihnutím a majú s administratívou záťažou osobnú skúsenosť. Zvýšené náklady môžu vznikať ľuďom so zdravotným postihnutím v dôsledku ich zdravotného stavu. Neuhradenie bezbariérovej izby, výdavkov na osobného asistenta, či vyšších cestovných nákladov, je pritom v rozpore nielen so smernicou, ale aj s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému sa spolu s ďalšími krajinami EÚ zaviazalo aj Slovensko.

Aj preto jedným z hlavných záverov konferencie bola výzva na Európsku komisiu a členským štátom, zabezpečiť nielen lepšiu informovanosť o možnosti využívať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ale aby bola preplácaná tak, ako to stanovuje smernica.