Rozšírenie lykožrúta v tatranských lesoch nezastavili ani silné mrazy

V prácach autorov popisujúcich život najvýznamnejšieho škodcu spomedzi podkôrneho hmyzu sa uvádza, že jednou z možností zníženia jeho početnosti a predpokladu ukončenia kalamity sú dlhšie trvajúce extrémne mrazy. „Tie tohoročné v lokalite Tatranskej Lomnice boli od 1. do 11. januára s teplotami od mínus 11 do mínus 25 stupňov Celzia,“ uviedol Ján Ferenčík zo Štátnych lesov TANAP-u.

V predchádzajúcich niekoľkoročných výskumoch lesníci konštatovali, že väčšina lykožrútov zimuje v dreve, v stojacich alebo ležiacich kmeňoch. „Len nepatrné množstvo zimuje v pôde. Ako prežívajú lykožrúty v kmeňoch sme zistili ich vylúpaním z kôry. Výsledok je prekvapujúci, pretože 76 percent imág je v dobrej kondícii a len 14 percent malo znaky úhynu z neznámych dôvodov,“ priblížil Ferenčík. Jedným z nich mohli byť aj mrazy, no nevylučujú sa aj iné dôvody, ako sú choroby, prípadne predácia alebo parazitácia. „Vitalita lykožrútov smrekových je dokonca taká vysoká, že v priebehu 24 hodín od ich vylúpania zo zamrznutých kmeňov a prenesení do tepla laboratória sa už zavrtávali do čerstvej kôry tak, ako to robia v čase jarného rojenia,“ objasnil.

„Jedným z pozitívnych zistení je prítomnosť lariev pestroša, najväčšieho nepriateľa lykožrútov. Jeho dravé larvičky sú veľmi aktívne a schopné života napriek tomu, že ich telíčka obsahujú takmer samú vodu,“ povedal Ferenčík. Ako ďalej doplnil, prognóza pre spomalenie šírenia lykožrútovej kalamity v Tatrách v tomto roku nie je optimistická. „Veľká populácia lykožrútov zatiaľ prežíva zimu v dobrej kondícii. Lykožrúty pod kôrou sú pripravené obsadzovať ďalšie smreky a limby,“ priblížil Ferenčík. Hlavnými ohniskami šírenia lykožrútov sú napadnuté stromy v najprísnejšie chránenom území národného parku.