Protiteroristické opatrenia viedli k okliešteniu ľudských práv, tvrdí Amnesty International
- 14:43 17.01.2017
- Brusel/Londýn
Dokument vypracovaný organizáciou AI ukazuje, do akej miery nové právne predpisy a politiky, ktoré majú reagovať na hrozbu terorizmu, „prevalcovali“ ochranu ľudských práv a slobôd.
Medzinárodná mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) vo svojej najnovšej správe konštatuje, že výnimočné opatrenia a zvýšené právomoci výkonných orgánov prijaté a platiace v Európe od teroristických útokov od roku 2015 viedli k "ďalšiemu okliešťovaniu" v oblasti ľudských práv.
Teroristické útoky, ktoré sa odohrali v Európe od konca roka 2015, si vyžiadali životy 280 ľudí vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku, pripomína agentúra Reuters.
AI však vo svojej správe upozorňuje, že v mene boja proti terorizmu sa "stavba v podobe základných ľudských práv, vystavaná po druhej svetovej vojne, rúca kameň za kameňom.
Správa sa opiera o názorné príklady zhromaždené v 14 členských štátoch Európskej únie počas dvoch rokov, ako aj o analýzu dôsledkov iniciatív prijatých na medzinárodnej (OSN) a európskej úrovni (EÚ a Rada Európy).
Dokument vypracovaný organizáciou AI ukazuje, do akej miery nové právne predpisy a politiky, ktoré majú reagovať na hrozbu terorizmu, „prevalcovali“ ochranu ľudských práv a slobôd.
V časti správy nazvanej Právo na slobodu sa AI zmieňuje aj o Slovensku, keď uvádza, že od 1. januára 2016 môže polícia zadržať osobu podozrivú z terorizmu na 96 hodín. Táto ústavná zmena bola súčasťou protiteroristického balíčka zákonov.
Amnesty poukazuje aj na to, že mnohé z protiteroristických opatrení či zákonov v sledovaných krajinách boli prijaté „narýchlo“ a s „obmedzením“ priestoru na konzultácie a diskusiu.
Na ich základe dochádza ku „koncentrácii moci v rukách exekutívy alebo bezpečnostných služieb“, pričom sa tak deje na úkor justičného systému.
Štáty sa podľa Amnesty utiekajú aj k administratívnym kontrolám, aby niektorým jednotlivcom obmedzili slobodu pohybu. AI tento fenomén označila za „orwellovský“.
Amnesty International upozorňuje aj na „penalizáciu mnohých foriem vyjadrovania, ktoré však ani zďaleka nepredstavujú podnecovanie k násiliu“.
Niektoré štáty podľa AI zneužili protiteroristické zákony proti ochrancom ľudských práv a politickým aktivistom.
Vo svojej správe Amnesty venuje priestor okrem iného aj situácii vo Francúzsku, kde v súvislosti s vyhlásením výnimočného stavu po atentátoch z 13. novembra 2015 je 380 ľudí vyšetrovaných pre „schvaľovanie terorizmu“, ktorého sa dopustili vo svojich komentároch na sociálnej sieti Facebook. Tretina z týchto ľudí sú maloletí.
AI upozornila, že v súvislosti s výnimočným stavom došlo vo Francúzsku k stovkám prípadov, keď bola v mene bezpečnosti ľuďom spôsobená psychická trauma a nebolo rešpektované ich právo na súkromie a slobodu prejavu - a to v podobe nočných policajných razií, vykonaných často krutým a ponižujúcim spôsobom; či v podobe núteného vysťahovania na určené miesto, čo ľuďom komplikuje dochádzku do práce či školy.
Protiteroristický zákon prijatý v Poľsku označila Amnesty za drakonický, zatiaľ čo podobná britská legislatíva podľa AI chápe terorizmus neprimerane široko. Amnesty Internatinal je kritická aj k protiteroristickým zákonom v Maďarsku a Bulharsku. Terčom kritiky AI sa okrem ďalších krajín stalo aj Nemecko za zákon o tajnej službe BND.
AI vo svojej správe uvádza, že istí ľudia, najmä „moslimovia, cudzinci alebo ľudia považovaní za moslimov alebo cudzincov“, na základe svojho fyzického výzoru boli v dôsledku spomínaných protiteroristických opatrení neprimerane alebo nevhodne diskriminovaní.
AI poukázala aj na „urážky“ a „agresiu“, ktorým takíto ľudia čelili. Dodala, že mnohí cestujúci boli dokonca nútení vystúpiť z lietadla, pretože „vyzerali ako terorista“.
AI si všimla aj kauzy žien, ktorým úrady vo Francúzsku zakázali nosiť celotelové plavky - burkini. AI spomenula aj zatknutie detí v Grécku, pretože sa hrali s plastovými napodobeninami strelných zbraní.
Amnesty vo svojej správe nalieha, že „pokračujúci pokles v mnohých aspektoch ochrany práv v rámci sa EÚ musí skončiť“. AI zároveň vyzýva štáty, aby „dodržiavali svoje medzinárodné záväzky“ a prestali so sledovaním svojich občanov.
Macron varuje, že všetci nacionalisti sú "skrytí brexiteri"
Francúzsky prezident Emmanuel Macron
Fico vylúčil vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu
Premiér SR Robert Fico vylúčil vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu. Uviedol to počas štvrtkovej hodiny otázok v parlamente v reakcii na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Nečakane zomrel druhý whistleblower, ktorý svedčil proti spoločnosti Boeing
Whistleblower Joshua Dean, ktorý
Vojakov možno vyšleme na Ukrajinu, tvrdí Macron
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu.
Szijjártó: NATO financovaním vojny smeruje k prekročeniu červených čiar
Severoatlantická aliancia intenzívnejším financovaním vojny na Ukrajine robí míľové kroky smerom k tomu, aby prekročila predtým stanovené červené čiary, vyhlásil Péter Szijjártó.