Pravda o autizme podľa špeciálnej pedagogičky

Ilustračné foto

Nie každý autista je spravidla geniálny ako Rain Man. Takisto nemusí byť zákonite agresívny, nespoločenský, bez humoru a citov. Ide o časté mýty, ľuďom to deformuje mienku o autistoch. Aj mylnými názormi sa im ťažšie integruje do spoločnosti. Tvrdí to špeciálna pedagogička Zuzana Csivreová. S autistami pracuje už 16 rokov. O svojich skúsenostiach nedávno prednášala na konferencii, ktorú organizovala Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPOSA).

K takýmto ľuďom treba podľa nej pristupovať otvorene a s rozvahou, dá sa na tom budovať vzájomná dôvera. Autizmus zjednodušene charakterizovala ako „iný spôsob myslenia človeka či nebežné reakcie na rôzne podnety“. „Nie každý autista musí vedieť, koľko stovák zápaliek sa rozsypalo po zemi,“ povedala Csivreová. Mnohí ľudia od nich očakávajú aj rýchle a správne riešenie ťažkých matematických úloh, čo takisto nemusí byť pravidlom. „Hľadáme v nich Rain Manov, ťažkú genialitu, skúsme na nich nehľadieť ako na stroje,“ poukázala špeciálna pedagogička. Viacerí sú podľa nej veľmi vtipní, majú radi spoločnosť a často sa smejú.

Ak je autista agresívny, chyba je podľa Csivreovej zväčša na človeku, ktorý s ním komunikuje. „Takáto osoba sa agresiou len bráni, treba sa zamyslieť, či druhá strana sprostredkúva posolstvo zrozumiteľne,“ uviedla. Csivreová popiera, že každý autista je schizofrenikom. Takisto to označila za fámu.

„Mnohí odborníci i rodičia by tiež vedeli polemizovať o absencii citov a empatie, autisti sú schopní prechovávať voči ľuďom čisté a hlboké emócie. Niektorým v tomto treba dokonca stanoviť hranice,“ povedala špeciálna pedagogička. Viacerí sú podľa nej schopní budovať dlhodobé priateľstvá. Pripúšťa, že to chce čas, autista je podľa nej spočiatku plachý. Pobaví ju, ak je niekto názoru, že autista vníma druhého človeka ako vec. „Možno len vycíti z človeka predsudky, ani my sa každému predsa hneď nevyznávame z citov, prečo by mali oni?“ pýta sa.

Spoločnosť podľa nej začína takýchto ľudí prijímať, ochota je podľa nej i na strane zamestnávateľov. Potvrdzuje to aj Ivan Štubňa zo SPOSA, ktorý je spoluautorom projektu „Autisti v práci“. Zamestnať takýchto ľudí je podľa neho najprirodzenejším spôsobom, ako ich začleniť do spoločnosti. „Zmenšuje sa tak aj ich závislosť od rodičov a sociálneho systému,“ vysvetlil.

Autisti si podľa neho často nájdu uplatnenie pri pomocných prácach. Pracovať dokážu aj tí s ťažšími poruchami. Prioritou podľa Štubňu je, aby sa akceptovateľne správali, musia sa tiež nechať viesť druhou osobou. Na Slovensku ich žije asi 40.000. Firmy za zamestnanie hendikepovaných ľudí dostávajú príspevky od štátu.