Erdogan: Turecko nebude vydávať zločincov na stíhanie do USA

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes naznačil, že jeho krajina odloží vydávanie zločincov naspäť do Spojených štátov. Dôvodom je skutočnosť, že americké úrady odmietajú vydať Ankare duchovného Fethullaha Gülena obviňovaného z organizovania júlového nevydareného prevratu v Turecku.

Erdogan si dnes podľa agentúry AP takisto vzal na mušku aj americkú prezidentskú kandidátku Hillary Clintonovú a kritizoval jej údajnú politickú neskúsenosť. Reagoval tak na jej vyjadrenia, že v prípade zvolenia do Bieleho domu bude uvažovať o poskytovaní zbraní a podpory sýrskym kurdským milíciám. Tie totiž Turecko pokladá za teroristické zoskupenia.

Turecko je podľa vyjadrení svojich predstaviteľov frustrované neochotou Spojených štátov vydať Gülena. Duchovný žijúci v USA však obvinenie z účasti na puči odmieta. Americkí úrady trvajú na tom, aby Turecko dodržalo v procese extradície náležitý postup.

Turecký parlament predĺžil výnimočný stav do 15. januára

Turecký parlament schválil predĺženie výnimočného stavu v krajine až do 15. januára budúceho roku, informovala agentúra Anadolu. Výnimočný stav v Turecku platí od polovice júla, keď sa v krajine odohral neúspešný pokus o vojenský prevrat.

Turecká vláda návrh na predĺženie výnimočného stavu odobrila ešte minulý týždeň. V parlamente ho pri hlasovaní v utorok večer podporili poslanci vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a opozičná krajne pravicová Strana národnej akcie (MHP). Proti boli stredoľavá Republikánska ľudová strana (CHP) a prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP).


Ak by návrh na predĺženie výnimočného stavu nebol prešiel, v utorok by sa bol výnimočný stav automaticky skončil.

Turecko tvrdí, že za pokusom o vojenský prevrat z noci na 15. júla je moslimský duchovný Fethullah Gülen, ktorý žije v USA a Ankara žiada jeho vydanie, lebo ho považuje za vodcu "teroristickej organizácie".

Ankara o Gülenovi tvrdí, že dával inštrukcie strojcom pokusu o vojenský prevrat, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júla. Kvôli tomu na neho turecké úrady vydali aj zatykač. On sám sa však od pučistov dištancoval a ostro ich odsúdil.

Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat bolo v Turecku zo štátnej služby - vrátane armády, polície, justície a školstva - prepustených viac než 50.000 ľudí podozrievaných z napojenia na tzv. Fethullahovu teroristickú organizáciu (FETÖ).