Minister Kažimír predstavil hlavné témy rokovaní ministrov na Ecofin

Rokovania o financovaní opatrení v boji proti klimatickým zmenám, boj proti daňovým podvodom a reformu európskeho bankového priemyslu označil dnes minister financií SR Peter Kažimír za hlavné témy rokovaní Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) v Luxemburgu.

Kažimír po príchode na rokovania ministrov, ktorým predsedal, novinárom uviedol, že dnešné debaty ministrov vyústia do záverov o aspektoch financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. EÚ chce ísť v novembri do Marrákešu na konferenciu OSN o zmene klímy s jednotným stanoviskom. Kažimír v tejto súvislosti zdôraznil význam verejného financovania v boji proti klimatickým zmenám.

Podľa jeho slov dnešný Ecofin má na pracovnom stole aj návrh smernice o boji proti podvodom, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ prostredníctvom trestného práva, z hľadiska DPH. "Je našou kľúčovou povinnosťou bojovať proti daňovým podvodom," zdôraznil minister.

Kažimír dodal, že Rada ministrov si vypočuje predstaviteľov Európskej komisie ohľadom bankových reforiem Bazilejského výboru a vykonávania právnych predpisov v oblasti bankovej únie. Podľa jeho slov pre členské štáty je reforma bankového priemyslu dôležitá, "ale ide o komplexný proces, pri ktorom nechceme banky vystaviť nevýhodnému postaveniu vzhľadom na globálnu konkurenciu a chceme udržať ich schopnosť financovať naše ekonomiky".

Kažimír: ECOFIN nerokoval o Deutsche Bank

Problémy finančnej inštitúcie Deutsche Bank neboli súčasťou dnešných rokovaní Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) v Luxemburgu. Uviedol slovenský minister financií SR Peter Kažimír (Smer-SD), ktorý v mene predsedníctva SR v Rade EÚ predsedal Rade ministrov.

Hlavné body predstavil počas spoločnej tlačovej besedy s podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za euro a sociálny dialóg Valdisom Dombrovskisom.

Kažimír pripomenul, že počas pracovných raňajok ministri diskutovali o transparentnosti Paktu stability a rastu. V tejto súvislosti sa venovali aj dialógu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom o možnom zmrazení prístupu k štrukturálnym fondom pre Španielsko a Portugalsko, ktoré nedodržali rozpočtové ciele stanovené týmto paktom.

Mobilizácia súkromných investícií pre Afriku a krajiny južného susedstva EÚ - ako nový nástroj, je podľa Kažimíra v súlade s bratislavskou cestovnou mapou prijatou na neformálnom summite zo 16. septembra, lebo rieši otázky ekonomického rozvoja a migrácie.

Kažimír zdôraznil, že z hlavných tém Rada ministrov prijala dve série rozhodnutí: o daňovej transparentnosti a ku financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy.

Rada uznáva pokrok, ktorý bol dosiahnutý pri presadzovaní programu EÚ pre spravodlivejšie, transparentnejšie a efektívnejšie zdaňovanie a posilnenie spolupráce medzi daňovými úradmi v celej EÚ. Podľa ministrov je dôležité zlepšovať európsky a medzinárodný daňový rámec, ktorý zabráni cezhraničným daňovým podvodom a nezákonnej finančnej činnosti.

Ohľadom návrhu smernice o boji proti podvodom z hľadiska DPH, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ cez trestné právo, Kažimír pripomenul, že o tejto téme budú vo štvrtok rokovať v Luxemburgu ministri vnútra a spravodlivosti, ale DPH je záležitosť rezortov financií, ktoré musia predísť podvodom a únikom tohto typu dane.

Spomenul aj reformu bankového sektoru v súvislosti so správou Bazilejského výboru, pričom zdôraznil, že kauza Deutsche Bank nebola dnes témou diskusií. Priznal, že reforma bankového sektora v EÚ je komplexná, bolestivá a časovo náročná, ale prináša výsledky a stabilita a odolnosť európskych bánk sú dôležité nielen pre EÚ, ale aj pre celý svet.

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy podľa Kažimíra znamená pomôcť tým, ktorí najviac zaťažujú životné prostredie, hlavne menej rozvinutým krajinám. Pred konferenciou OSN o zmene klímy v Marrákeši, sa EÚ ešte musí dohodnúť na svojom podiele z celkovej sumy 100 miliárd eur na každý rok, ktorý chce rozvojovým krajinám na uľahčenie boja s klimatickými zmenami venovať medzinárodná spoločnosť.

Kažimír upozornil, že pri tvorbe týchto zdrojov pôjde o kombináciu verejných aj súkromných financií. V hre je viacero nástrojov, cez súkromné finančné iniciatívy až po zisky z predaja emisií, napríklad, ktoré však nebudú mať konkrétny dopad na hospodárenie s verejnými financiami.

"Zo strednodobého hľadiska to má význam, sme pri tom, keď sa rozhoduje o tom, ako bude naša planéta vyzerať o pár rokov," skonštatoval minister v závere.