Podľa OSN na východe Aleppa zostalo už len asi 8000 povstalcov

Iba približne 8000 povstaleckých bojovníkov sa skrýva vo východných častiach severosýrskeho mesta Aleppo, kde vláda podniká ofenzívu s cieľom získať pod kontrolu aj tieto štvrte. Medzi týmito povstalcami je maximálne 900 príslušníkov sýrskej odnože teroristickej siete al-Káida, oznámil dnes osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura.

Vyjadrenia de Misturu len zdôrazňujú surovosť bojov v Aleppe, kde 275.000 civilných obyvateľov v obliehaných častiach mesta ovládaných povstalcami zúfalo čaká na humanitárnu pomoc.

De Mistura na tlačovej konferencii v Ženeve výrazne poopravil smerom nadol svoj skorší odhad, ktorý Bezpečnostná rada OSN zverejnila minulý mesiac. Vyše polovicu všetkých bojovníkov v Aleppe mali podľa neho tvoriť členovia militantnej skupiny napojenej na al-Káidu s názvom Džabhat Fath aš-Šám, predtým známej ako Front an-Nusra.

Ruskom podporovaná sýrska ofenzíva proti východným štvrtiam Aleppa kontrolovaným povstalcami čiastočne donútila Spojené štáty pozastaviť spoluprácu s Ruskom na dosiahnutí prímeria v Sýrii, pripomenula dnes tlačová agentúra AP.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň v interview pre britskú stanicu BBC vyhlásil, že 50 percent opozičných bojovníkov v Aleppe je z Frontu an-Nusra, "ako to potvrdila aj OSN". Prepis tohto Lavrovovho vyhlásenia je zverejnený na webových stránkach rezortu ruskej diplomacie.

Europarlament vyzval na zastavenie útokov na civilné ciele v Sýrii

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali dnes všetkých aktérov konfliktu v Sýrii, aby prestali útočiť na civilné obyvateľstvo, a odsúdili nedávne útoky na tamojšie nemocnice a humanitárny konvoj. Na členov tzv. podpornej skupiny pre Sýriu apelovali, aby obnovili mierové rokovania.

Europarlament označil útoky na civilné obyvateľstvo, nemocnice, humanitárny konvoj a sklad Červeného polmesiaca v Sýrii za vojnové zločiny a žiada potrestanie vinníkov. Takisto vyzval najmä Rusko a sýrsku vládu, aby zastavili útoky na civilnú infraštruktúru.


Europoslanci rovnako požadujú obnovenie mierových rokovaní a dosiahnutie politického riešenia ozbrojeného konfliktu v Sýrii. Európska únia by mala podľa nich zohrávať výraznejšiu úlohu pri sprostredkovaní mierovej dohody.

Dianie v Sýrii znepokojuje aj slovenských europoslancov. Branislav Škripek (OĽaNO-NOVA) si myslí, že EÚ "by mala Sýrčanom pomôcť, aby sa z nich nemuseli stávať utečenci". Podľa Ivana Štefanca (KDH) sýrska občianska vojna dosahuje rozmery humanitárnej katastrofy a ruská armáda k tomu výrazne prispieva. Navrhuje vytvorenie humanitárnych koridorov.

EP svoj postoj k situácii v Sýrii zhrnul v nelegislatívnom uznesení, za ktoré zahlasovalo 508 z 614 prítomných europoslancov.