V múzeu Slovenskej národnej knižnice predstavili osobnosť Vajanského

O osobnosti Svetozára Hurbana Vajanského, jeho živote, pôsobení v politike, divadelníctve či pri riešení ženskej otázky dnes v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine diskutovalo osem odborníkov z rôznych slovenských vedeckých inštitúcií na konferencii, venovanej 100. výročiu jeho úmrtia.

S. H. Vajanského ako mienkotvorného činiteľa a reprezentanta jednej generácie národno-politickej slovenskej elity predstavil Roman Holec z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). "U Vajanského je obdivuhodný a nasledovania hodný určite jeho zápal za dobrú vec. Či za národ alebo národno-obranný zápas. Zanietenie, ktoré týmto ideám venoval, možno obdivovať a môže nám byť stále vzorom. Slovenská verejnosť pozná Vajanského určite ako spisovateľa. Niektorí možno aj ako ideológa, žurnalistu. Ale ako človeka ho pozná málokto. A ako každý človek, ani Vajanský nebol čiernobiely. Ale bol to človek z mäsa a kostí so všetkými pozitívami a negatívami. A takéto podujatie nám odhalí aj najsúkromnejšie taje jeho osobnosti a jeho zápasov," povedal Holec.

O manželke S. H. Vajanského Ide Hurbanovej, rodenej Dobrovičovej, hovoril Zdenko Ďuriška zo SNK. "Bola to veľmi vzácna žena. Je zaujímavé, že pochádzala z Bratislavy, z pôvodne nemeckej, ale viac-menej už maďarsky zmýšľajúcej rodiny. Napriek tomu sa do Vajanského zaľúbila a veľmi ochotne znášala jeho ťažký životný osud. Musela sa samozrejme uskromniť, naučiť sa po slovensky a napokon prekladala niektoré jeho práce do nemčiny. Zachovala sa veľmi bohatá ľúbostná korešpondencia zo začiatku ich vzájomného vzťahu v nemčine. Knižne ju vydal významný znalec života a diela Vajanského Pavol Petrus," uviedol Ďuriška.

Podľa Daniely Kodajovej z oddelenia 19. storočia Historického ústavu SAV bol Vajanský na jednej strane funkcionár ženského hnutia a z tribúny Živeny neustále nabádal, aby bol spolok predovšetkým národný a aby sa ženy angažovali v národnom hnutí.

"Na druhej strane bol k ženám, ktoré vystupovali s modernými názormi, dosť protivný. Na ulici ich zastavoval, ukazoval na ne prstom, nesprával sa gavaliersky. Ale k manželke bol veľmi úctivý. Bola to žena jeho života a tak sa k nej aj správal. Rovnako tak k svojim dcéram. Ak by sme čakali, že dcéry bude viesť ako domáce puťky, omyl. Dostali vzdelanie, aké sa v tej dobe dievčatám patrilo. Čiže, na jednej strane tvrdil, že národné ženy by mali strážiť národný kozub a ohnisko. Ale vlastným dcéram pripravil takú budúcnosť, aby sa mohli uchádzať o zamestnanie. Už aj na základe nejakej profesijnej prípravy," podotkla Kodajová.

Zdôraznila, že Vajanský bol predovšetkým redaktor. "Štyridsať rokov, ktoré strávil postojačky za redaktorským pultom, lebo on písal aj korektúry robil postojačky, to bola vyslovene otročina. Národné noviny vychádzali v závere šesťkrát do týždňa. Neboli veľmi čítané, ale on tú prácu oddrel. Presne tak, ako keby kolovali z ruky do ruky. A tým, že to bola denná práca, on sa vlastne vyjadril absolútne ku všetkému. Preto u neho nachádzame, že raz povedal tak, raz povedal tak. Ale on vždy aktuálne reagoval na to, čo sa vytvorilo. Preto je pre mňa zaujímavou postavou, lebo ho vnímam v procese, že aj on sa vyvíjal," dodala Kodajová.