Tehotné či deti s cukrovkou majú od októbra dostupnejšiu terapiu

Modernejšia terapia pre najohrozenejšie skupiny ľudí s cukrovkou prvého typu je od tohto októbra dostupnejšia. Deti, tehotné ženy a pacienti so syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie a s vysokým kardiovaskulárnym rizikom budú mať jednoduchší prístup k senzorom, ktoré im kontinuálne monitorujú glukózu v krvi, bezdrôtovo spojené s inzulínovou pumpou. Zdravotné poisťovne ich totiž týmto pacientom uhradia vo väčšom počte, upozornil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Emil Martinka, predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti (SDS).

Tehotným diabetičkám by mali zdravotné poisťovne hradiť senzory počas celej doby ich gravidity. Deťom do 18 rokov na inzulínovej pumpe a pacientom so syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie by ich mali preplatiť takmer 30 za rok. Pumpa so senzormi dokáže predchádzať hypoglykemickým príhodám, mnoho sa ich udeje najmä v noci. Pri hroziacej hypoglykémii automaticky zastaví podávanie inzulínu. Keď sa hladina glykémie vráti na požadovanú úroveň, podávanie inzulínu pumpa automaticky obnoví.

"Sľubujeme si od toho kvalitnejší život a nižšie riziko ďalších komplikácií," uviedla Ľubica Pilková z pacientskej organizácie Diabetikinfo. Deťom pumpa so senzormi podľa nej umožní žiť aktívnejšie, pokojnejšie budú i učiteľky či rodičia. Ak ju totiž deti nemajú, glukózu v krvi im musia rodičia či učiteľky merať. Napríklad tradične prostredníctvom odberov krvi z prsta. "Vrátilo nám to spánok, predtým sme dcéru chodili kontrolovať aj dvakrát za noc," povedala matka Andrea. Nedostatok cukru v krvi pritom môže skončiť i kómou dieťaťa.


Hypoglykémia postihuje asi 90 percent ľudí s diabetom prvého typu, neuvedomuje si ju asi 30 percent z nich, upozornil odborník na detský diabetes Ľubomír Barák. "Človek vtedy môže pôsobiť ako opilec, no v skutočnosti mu ide o život. Tento stav nedostatku cukru v krvi môže vyústiť až do straty vedomia a v prípade neposkytnutia pomoci až smrti," vysvetlil. Opakované a časté hypoglykémie poškodzujú podľa neho mozog a môžu byť napríklad príčinou depresie či horších výsledkov v škole a častých zmien nálad.

Pravidelné merania hladiny cukru v krvi sú podľa Martinku nevyhnutným predpokladom správne stanovenej liečby. Kontinuálny monitoring využíva podľa neho asi jedno percento ľudí na inzulínovej pumpe, čo označil za mizivé číslo. Pritom podľa neho pomáha znížiť riziko slepoty, zlyhanie obličiek, amputácie končatín či kardiovaskulárnych ochorení. O kontinuálnom monitoringu glukózy a možnosti získať senzor sa možno viac dozvedieť u diabetológa. Pozostáva z miniatúrneho glukózového senzora (treba meniť každých šesť dní), vysielača a inzulínovej pumpy (vydrží dva roky).

Cukrovkou trpí na Slovensku viac ako 340.000 ľudí, vyplýva zo štatistík. Neoficiálne je ich však oveľa viac, pretože mnohí o ochorení nevedia. Väčšina pacientov má diabetes druhého typu. Cukrovku prvého typu má takmer 26.000 ľudí. Počet malých diabetikov na Slovensku rastie. Kým v roku 1996 bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) 650 detí s diabetom prvého typu, v súčasnosti je to už viac ako raz toľko.

Diabetes sa delí na dva hlavné typy. Prvý je závislý od inzulínu a častejšie vzniká v mladom veku človeka. Môže sa skončiť ťažkými akútnymi komplikáciami. Tomuto typu cukrovky sa nedá predchádzať. Cukrovka druhého typu, ktorá je od inzulínu nezávislá, vzniká najviac medzi vekovo staršími, často obéznymi pacientmi, ktorí majú na vznik choroby dedičné predpoklady. Tej sa dá však predchádzať. Okrem týchto druhov cukrovky existuje ešte tehotenská cukrovka a špecifický typ cukrovky. Tehotenská cukrovka vzniká v druhej polovici tehotenstva a po pôrode sa zväčša stratí. Špecifický typ cukrovky môže byť spôsobený liekmi, niektorými chemickými látkami alebo infekciami.

Cukrovka je choroba látkovej premeny a jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi. Pri tomto ochorení dochádza k poškodzovaniu ciev. Prejavom ich poškodenia je zhoršený zrak, poškodená funkcia obličiek, nervov, nedokrvenie srdca, mozgu a končatín. V niektorých prípadoch môže dôjsť k slepote, zlyhaniu obličiek, amputácii nôh, srdcovému infarktu či mozgovej príhode. Jej varovnými príznakmi sú časté močenie, rýchly úbytok hmotnosti, únava alebo zvýšený smäd.