Novela konkurzného zákona mení aj pravidlá veľkej reštrukturalizácie

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú schválila vláda na minulotýždňovom rokovaní, zavádza aj zmeny v takzvanej veľkej reštrukturalizácii. Návrh spresňuje pravidlo o uspokojení nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii.

Tí musia byť po novom uspokojení v minimálnom rozsahu 50 percent z ich pohľadávok. Kvóta bude platiť pre každého z nezabezpečených veriteľov individuálne, inak nebude môcť súd potvrdiť reštrukturalizačný plán, vysvetlil hovorca ministerstva spravodlivosti (MS) Peter Bubla. V aktuálnej právnej úprave nie je rozsah jasne stanovený.

„Po novom to teda v praxi bude znamenať, že ak dlžník nebude schopný v rámci reštrukturalizácie ponúknuť veriteľom aspoň 50 percent, pôjde do konkurzu,“ priblížil Bubla.

Výnimkou podľa hovorcu bude, ak sa dokáže dlžník s každým jedným veriteľom individuálne dohodnúť na menšej miere uspokojenia. „Návrh zároveň zavádza aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom,“ doplnil hovorca MS.

Takéto zmeny pritom neboli v pôvodnom návrhu, dostali sa do neho v rámci pripomienkovania. „Už aj predtým boli predmetom odbornej debaty, napríklad s konkurznými sudcami, a s ktorými sme sa stotožnili,“ uviedol Bubla. Ministerstvo sa domnieva, že zmeny môžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám a posilniť postavenie malých nezabezpečených veriteľov s cieľom vyššieho uspokojenia ich pohľadávok.

Účelom zmien v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré vláda schválila 21. septembra, je predovšetkým zvýšiť dostupnosť takzvaného osobného bankrotu. Ministerstvo chce podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Návrh prináša i ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.

Dlhov sa bude môcť po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív – konkurzom alebo cez splátkový kalendár. Pri konkurze odovzdá na speňaženie majetok a súd následne rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.