Výstava Poklady gotiky priniesla do Talianska drevenú plastiku

Výstava Poklady gotiky zo Slovenska je jedným z najdôležitejších projektov, ktorými sa Slovensko prezentuje počas svojho predsedníctva v Rade EÚ. Prostredníctvom príbehu Krista ponúka diela najvýznamnejšieho neskorogotického sochára na Slovensku, Majstra Pavla z Levoče. V rozhovore pre TASR to pri príležitosti otvorenia tejto výstavy v Kvirinálskom paláci v Ríme, sídle talianskeho prezidenta, povedala komisárka výstavy Gabriela Podušelová zo Slovenského národného múzea.

Prezentované sú diela, ktoré prvýkrát opustili Slovensko po viac než 500 rokoch od svojho vzniku. "Väčšina diel na výstave dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu, sú vystavené v kostoloch a liturgické predmety sú živé a používajú sa počas bohoslužieb v katolíckych chrámoch," uviedla.

Podušelová upozornila, že projekt mohol vzniknúť vďaka ústretovosti Rímskokatolíckej cirkvi, "ktorá nám pomohla pri organizácii výstavy a zapožičala diela, ktoré sú na nej prezentované". Príprava inštalácie, ktorá ponúka do 50 diel, trvala od prvých kontaktov s Rímom po dnešok viac ako dva roky. Talianska strana pripravila architektonicko-výtvarné riešenie, ktoré podľa Podušelovej umožnilo vyniknúť kvalite zo Slovenska privezených diel.

"Na výstave sme sa usilovali poukázať na to, že ani na prelome 15. a 16. storočia neboli kontakty medzi strednou Európu a Talianskom neznáme," uviedla Podušelová s tým, že vystavené sú diela, "ktoré dokladujú kontakty Slovenska s Európu, dokladujú to, že Slovensko vždy bolo súčasťou európskej kultúry a je jej integrálnou súčasťou aj v súčasnosti".

"Talianski priatelia pri inštalovaní výstavy hovorili s nadšením o kvalite diel. Pre nich bola objavná v tom, že možno nečakali takú vysokú umeleckú kvalitu diel, ktoré sme sem doviezli," dodala Podušelová.

Kurátorka výstavy Alena Piatrova považuje Poklady gotiky zo Slovenska v talianskom Kvirinálskom paláci za unikátnu, "už z dôvodu, je to príležitosť ukázať našu kultúru, naše umenie, ktoré nepoznajú".

"Ako nám hovorili kolegovia, drevnú plastiku vôbec nemajú, oni poznajú trošku nemecké umenie, ale naozaj my sme pre nich krajinou neznámou, aj čo sa týka kultúrneho dedičstva, tak nás objavujú a nad každým dielom žasli a sú veľmi radi, že mali odvahu nám dať príležitosť vystavovať v Kvirinálskom paláci," vysvetlila autorka výstavy.

Piatrova pripustila, že s druhou kurátorkou Máriou Novotnou boli postavené pred "dosť ťažkú úlohu: pripraviť výstavu do Talianska, do krajiny, ktorá má všetko, poznala všetko z toho umelecko-historického hľadiska. Chceli sme priniesť umenie, ktoré je typické naše, pre náš kontext". Vzhľadom na to, že výstava sa koná pri príležitosti predsedníctva Slovenska Rade EÚ, chceli obe kurátorky poukázať na myšlienku, kde je Európa zakotvená, kde má korene.

"Postavili sme si koncept: prezentovať život Krista - Vita Christy - v dielach Majstra Pavla z Levoče. Čiže Majster Pavol, ktorý je náš, ktorý je jedinečný, neopakovateľný a tá idea kresťanstva, na ktorej Európa stojí, na ktorej je vybudovaná jej kultúra, morálne hodnoty, etické hodnoty. Diela sme vyberali pod touto optikou," vysvetlila Piatrova ideu vzniku kurátorského konceptu k výstave.

Spolukurátorka Mária Novotná, riaditeľka Spišského múzea v Levoči, objasnila, že "vďaka projektu tejto výstavy boli zreštaurované, čo sa týka výtvarného umenia, tri dôležité diela". Jedným je oplakávanie Krista, kompozícia alebo súsošie z oltára Narodenia. "Celé súsošie bolo zreštaurované a majiteľ alebo správca kostola Baziliky svätého Jakuba v Levoči sa rozhodol potom financovať zvyšok, ostatné súčasti toho oltára," pokračovala.

Ďalším zreštaurovaným dielom je Oplakávanie Krista, široká kompozícia známej témy. "Pri tej príležitosti tam boli zaujímavé detaily, ktoré sa objavili a pomáhajú interpretovať tieto diela," zdôraznila Novotná. Stredoveké diela sa dajú podľa Novotnej iba ťažko interpretovať, "keďže na Slovensku v mnohých mestách chýbajú archívy".

"Každý detail, ktorý sa zachráni, je dôležitý. Treba povedať, že naozaj reštaurátori v ateliéroch v Levoči, ale aj ďalší, ktorí pôsobia na Spiši a dôverne poznajú dielo Majstra Pavla, mali pri tejto príležitosti možnosť zase o niečo hlbšie preniknúť do jeho diela a hlavne do technológie a spôsobu, akým pracoval a ako tvoril tieto diela," konštatovala na záver Novotná.