Rada ministrov EÚ schválila Parížsku klimatickú dohodu

Rada ministrov EÚ pre životné prostredie na mimoriadnom zasadnutí dnes jednohlasne schválila Parížsku klimatickú dohodu.

Na sociálnej sieti Twitter o tom informovala priama účastníka zasadania, francúzska ministerka životného prostredia Ségolene Royalová.

Dohodu ešte musí odobriť Európsky parlament. V prípade odsúhlasenia dohody v Rade aj v EP by EÚ mohla uzavrieť ratifikáciu dohody 7. októbra, teda presne mesiac pred konferenciou v Marrákeši.

Dátum v tomto prípade zohráva dôležitú úlohu, pretože klimatická dohoda vstúpi do platnosti 30 dní od momentu, keď ju ratifikuje najmenej 55 štátov, ktoré produkujú aspoň 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.

Zatiaľ ju síce podpísalo 61 štátov vrátane USA, Číny a Slovenska, ale tie sú zodpovedné len za 47,79 percenta emisií skleníkových plynov.

L. Sólymos je spokojný so súhlasom európskych ministrov

Najdôležitejší medzinárodný dokument v boji proti klimatickej zmene - Parížsku dohodu, ratifikuje Európska únia v najbližších dňoch. Taký je výsledok dnešného mimoriadneho rokovania Rady EÚ pre životné prostredie, ktorú zvolal a viedol v Bruseli minister životného prostredia SR László Sólymos.


"Presne dva týždne po summite v Bratislave sa podarilo Slovensku, ako predsedajúcej krajine v Rade EÚ, splniť jednu z našich predsedníckych priorít. Dosiahli sme dohodu naprieč EÚ, a skorá ratifikácia na úrovni Únie je tak realitou," vyjadril spokojnosť László Sólymos po tom, ako s tým vyjadrili jednomyseľný súhlas európski ministri životného prostredia.

O ratifikácii bude hlasovať Európsky parlament

Na budúci týždeň bude o jej ratifikácii hlasovať Európsky parlament počas svojho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. "EÚ týmto krokom prejavila svoju zodpovednosť, angažovanosť a záujem na spomalení otepľovania našej planéty. Únia je a zostáva globálnym lídrom v boji proti klimatickej zmene," vyzdvihol Sólymos.

Eurokomisár zodpovedný za oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete považuje dnešnú dohodu za významnú a za úspech slovenského predsedníctva, ktoré podľa neho vyvinulo a preukázalo veľké úsilie a flexibilitu. "Dnešok je ukážkou, že EÚ je jednotná a solidárna," podčiarkol. Pripomenul, že ratifikácia je prvým krokom, ďalším bude jej plnenie.

Parížska dohoda nadobudne platnosť v 30. deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje ratifikačné listiny u depozitára. Prioritou medzinárodného spoločenstva je zabezpečiť, aby do konca roka 2016 ratifikovali Parížsku dohodu všetky kľúčové štáty. Medzi kľúčové subjekty patrí aj Európska únia.

Zmluvu ratifikovalo 61 krajín

K dnešnému dňu (30.9.) uložilo svoje ratifikačné listiny 61 krajín, čím sa splnila prvá podmienka nadobudnutia platnosti dohody. Spolu predstavujú  47,79 % emisií skleníkových plynov. Medzi nimi sú aj Čína a USA, ktoré majú najväčší podiel emisií. Tretím najväčším producentom je Európska únia. India, ktorá reprezentuje 4,10 % emisií ohlásila, že dohodu plánuje ratifikovať začiatkom októbra.

Svoj národný ratifikačný proces už ukončilo sedem členských štátov EÚ – okrem Slovenska aj Maďarsko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Malta a Portugalsko. Slovenský parlament súhlasil s ratifikáciou dohody 21. septembra, prezident SR Andrej Kiska zavŕšil národný proces svojím podpisom 28. septembra.

Dnešným rozhodnutím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že prvé zasadnutie strán Parížskej dohody sa uskutoční už počas klimatickej konferencii v Marrákeši (7. až 18. november 2016), no len za predpokladu, že do 7. októbra bude splnená aj druhá podmienka pre nadobudnutie jej platnosti.

Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.

TASR informoval Odbor komunikácie MŽP SR.