Príjem z rozvojového poplatku musí byť benefitom pre celú Bratislavu

V otázke deľby príjmu z rozvojového poplatku je potrebné hľadať riešenie spravodlivé pre celú Bratislavu. V relácii Tablet.TV Hlavné mesto to v súvislosti s pripravovaným návrhom VZN o miestnom poplatku za rozvoj uviedol primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Primátor naznačil, že medzi hlavným mestom a mestskými časťami stále nedošlo k dohode v tom, v akom pomere si budú deliť príjem z poplatku za jednotlivé developérske investície, ktoré budú od novembra takto spoplatnené. Hoci mestské časti už na jar prezentovali názor, že poplatok by sa mal deliť v percentuálnom pomere 68:32 v prospech mestských častí, Nesrovnal nepovažuje tento návrh za odôvodnený. "Nie je opretý o nič, iba o želanie," uviedol pred kamerami Tablet.TV.

Zvýraznil, že deľba nemôže zvýhodňovať mestské časti, kde je dosť plôch na výstavbu a menej obyvateľov pred rezidenčnými časťami, kde už veľký priestor na výstavbu nie je, no zároveň tam býva veľa ľudí. Pripomenul i to, že niektoré investície majú navyše aj celomestský dosah.

„Napríklad Volkswagen je síce v Devínskej Novej Vsi, no jeho rozšírenie pritiahne veľa ľudí, ktorí budú bývať v Ružinove či v Novom Meste, kde budú používať komunikácie, ich deti chodiť do škôlky,“ povedal. Podľa jeho názoru musí preto veľká časť poplatku zostať pre hlavné mesto. "Práve preto, aby hlavné mesto mohlo vyrovnávať negatívne dopady investícií ovplyvňujúce celú Bratislavu," zdôraznil.

Zopakoval, že mesto už má pripravený návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, čaká sa však na doplnenie údajov, týkajúcich sa nielen pomeru deľby príjmu, ale aj sadzby poplatku. "Požiadal som starostov, aby sa vyjadrili, akú majú predstavu o výške poplatku v rámci zákonom stanoveného rozpätia, a tiež či chcú sadzbu diferencovať podľa druhu stavieb, alebo katastrálnych území mesta," uviedol Nesrovnal.

Po vyzbieraní odpovedí chce návrh predstaviť finančnej komisii mesta a dohodnúť sa na návrhu, ktorý bude možné predložiť na rokovanie zastupiteľstva. VZN môže mesto a jeho zastupiteľstvo prijať najskôr v novembri, keď začne platiť zákon. Nariadenie určujúce sadzbu poplatku však musia schváliť do konca decembra, inak mesto v nasledujúcom roku poplatok nebude môcť vyberať. O tom, či sa takýto scenár môže naplniť, Nesrovnal špekulovať nechcel. "Chcem, aby sme sa dohodli ešte pred rokovaním zastupiteľstva, chcem, aby to bol konsenzuálny návrh. Ale všetko je v rukách poslancov," povedal.

V kontexte diskusií o rozvojovom poplatku sa vyjadril aj ku kritike starostov, ktorí prostredníctvom vyhlásenia Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA) vyjadrili nespokojnosť s prácou magistrátu. Tiež avizovali návrh, aby správu poplatku za miestny rozvoj nemalo na starosti hlavné mesto, ale mestské časti. "Podľa zákona je prijímateľom poplatku obec. Obcou je Bratislava, nie mestské časti," konštatoval Nesrovnal.

Postoj mestských častí hodnotí ako istý "truc podnik". "Je to reakcia na to, že nechcem tancovať, ako oni pískajú," povedal primátor. Zdôraznil, že jeho záujmom je to, aby sa Bratislava rozvíjala ako jeden celok. "Nedopustím, aby toto mesto bolo zhlukom 17 mestských častí, z ktorých si každá bude robiť po svojom a magistrát bude pre ne len servisná organizácia. To by sme to tu mohli rovno rozpustiť,“ vyhlásil Nesrovnal v Tablet.TV.