Blahová: Systém starostlivosti o deti je hnilý

Systém starostlivosti o deti s problémami alebo pochádzajúce z problémového prostredia je na Slovensku hnilý. Myslí si to členka Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Natália Blahová (SaS), ktorá to uviedla v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. "Je tam tisíc a jeden podproblémov, ktoré nie sú roky rokúce riešené," povedala poslankyňa s tým, že táto oblasť je dlhodobo podceňovaná a poddimenzovaná.

Podľa nej sa to týka ako stavu zamestnancov zariadení, či už ich odbornej spôsobilosti alebo početnosti, ale aj ľudskej vybavenosti a iných potrebných záležitostí odvíjajúcich sa od rozpočtu. Poukazuje pritom na to, že ani kolízne pracovníčky, ani samotní zamestnanci zariadení nefungujú tak, ako by mali.

Výrazným nedostatkom sú podľa poslankyne aj kontroly, ktoré ukazujú, že systém pracuje tak, aby sám seba kryl. Problém však vidí zároveň aj v tom, že zdravotnícke zariadenia púšťajú napr. aj do resocializačných zariadení deti, ktoré ešte neboli vyliečené a pripravené tak na resocializáciu.

"Problematiku detí, ktoré potrebujú pomoc štátu, štát dlhodobo a fatálne ignoruje a toto sú dôsledky A to je potom dôsledkom toho, že v jednom ústave môžeme urobiť semenište trestných činov," podotkla Blahová. Preto je podľa nej potrebné zásadne zmeniť celý nastavený systém.


S poddimenzovanosťou systému starostlivosti o deti súhlasí aj predsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci Alena Bašistová (#Sieť). Tá zdôrazňuje, že podľa údajov ministerstva práce je na Slovensku okolo 1,1 milióna detí, z toho problematických je zhruba 70.100. Ich problémy sa môžu týkať trestnej činnosti, záškoláctva a zanedbávania školskej dochádzky či drog. Značný problém systému vidí v tejto súvislosti poslankyňa v nízkom počte odborníkov, ktorí by mali takýmto deťom pomáhať, či už ide o kurátorov, psychológov či psychiatrov.

"Na to kvantum je to málo,“ myslí si Bašistová s tým, že celý problém je komplexnejší a globálnejší a je potrebné pozrieť sa aj na fungovanie rezortu zdravotníctva a nastavovanie jednotlivej liečby.

Ako jednu z funkčných možností vidia poslankyne napr. v prepojení zdravotnej starostlivosti a sociálnej služby, rozchádzajú sa však v názoroch, či je to jednoduchý alebo zložitý a dlhodobý krok. Bašistová argumentuje tým, že by to bol dlhodobý ako finančný, tak legislatívny problém, ktorý by sa nedal vyriešiť v priebehu pár rokov, avšak dobré by podľa nej bolo, keby na riešenie problematiky spojili sily všetky kompetentné ministerstvá či inštitúcie a pracovalo sa na systémových návrhoch.

"Myslím si, že to nie je až taká strašná robota, ako opisuje poslankyňa Bašistová. Veľa vecí sa dá riešiť úplne obyčajnými internými normami," konštatuje Blahová. Podľa nej by veľa urobilo, keby bola každá kolízna opatrovníčka poučená o takýchto normách, teda napr. že si má najprv vypýtať preliečenie dieťaťa a až potom ho prípadne odporučiť a odposlať do resocializačného zariadenia. V súčasnosti totiž podľa nej nemá žiadne vodítko, čo má urobiť.

Obidve poslankyne sa zhodujú v tom, že by mali určite veľké problémy dať prípadne svoje dieťa, keď by malo napr. problémy s drogami, do niektorého resocializačného zariadenia. Blahová by ho nezverila žiadnemu, pretože nedôveruje zariadeniu, ktoré okrem iného nemá nad sebou kontrolu a urobila by všetko preto, aby sa tomu vyhla. Bašistová by sa najprv poradila s odborníkom, ale údajne sú zariadenia, ktorým by ho zverila.