E. Pfundtner: Je smutné nazývať prokuratúru zločineckou organizáciou

Vzhľadom na výsledky prokuratúry za rok 2015 je smutné, že niektorí opoziční poslanci prokuratúru nazývajú zločineckou organizáciou a týmto spôsobom sa snažia spochybňovať prácu prokurátorov, manipulovať verejnú mienku a naháňať politické body. Vyhlásila to dnes koaličná poslankyňa Edita Pfundtner (Most-Híd) na margo parlamentnej debaty o činnosti prokuratúry za minulý rok.

"Je poľutovaniahodné, že správa prokuratúry bola zo strany opozičných poslancov počas jej prerokovania na výboroch, ako aj dnes v pléne kritizovaná veľakrát bez konkrétnych postrehov s aspoň minimálnou pridanou hodnotou," povedala Pfundtner.

Podľa jej slov je v dokumente množstvo pozitívnych vecí, v ktorých vidí pokrok v činnosti prokuratúry. Poslankyňa zároveň dodáva, že v minulosti bol proces výberu prokurátorov viackrát kritizovaný a označovaný za netransparentný. "Správa však jednoznačne dokazuje, že došlo k zmene výberového procesu prokurátorov. To potvrdzuje aj fakt, že na 52 voľných miest uspelo len 31 uchádzačov, a to z dôvodu mimoriadne prísnych výberových kritérií," uviedla.

Za ďalší pokrok považuje naplnenie Plánu hlavných úloh prokuratúry v prípadoch, kde trestné stíhanie trvá viac ako dva roky. "K 31. marcu 2015 sa znížila rozpracovanosť vecí starších ako dva roky o približne 40 percent. Zároveň boli vykonané previerky na podriadených prokuratúrach, kde pri zistení závažných nedostatkov boli v niektorých prípadoch vyvodené disciplinárne opatrenia," dodala Pfundtner.

Prokuratúru kritizovali viacerí opoziční poslanci. Napríklad podľa Alojza Baránika (SaS) je to orgán, ktorý sa nikomu nezodpovedá. "Čo prokuratúra robí pre to, aby na ňu nepadalo podozrenie, že si robí, čo chce, že je ovládaná kriminálnymi živlami a že stíha vlastných prokurátorov, ak sa zaujímajú o kriminalitu súčasných verejných činiteľov? Prokuratúra by si mala dávať oveľa väčší pozor, aby nevznikali podozrenia, že nekoná vo verejnom záujme," odporučil.

Prvý námestník generálneho prokurátora René Vanek uzavretosť odmietol. "Máme otvorené výberové konania. Už nič transparentnejšie a spravodlivejšie sa vymyslieť nedá. Ktokoľvek tam môže prísť a vidieť, ako si uchádzači losujú otázky," povedal.

Lipšic: Odmietnutie stíhania v kauze Baštrnák je absurdné

Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) sa zase chcel viac dozvedieť o vyšetrovaní kauzy Bašternák. "Odmietnutie trestného stíhania v tejto daňovej kauze je absurdné. Je to tak evidentný daňový podvod, že keď si to uznesenie o odmietnutí trestného stíhania laik prečíta, musí mu byť jasné, že je nezmyselné. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik toto uznesenie posvätí a Generálna prokuratúra tvrdí, že je to vec právneho názoru, ktorý vylučuje potenciálny disciplinárny postih. Ak zahrnieme pod právny názor aj svojvoľné rozhodnutie, tak ťažko k nejakej reálnej očiste justície príde. Rozhodnutie vyšetrovateľky bolo predsa úplne svojvoľné," povedal Lipšic.

Vanek opozičného poslanca upozornil, že prokurátori by sa báli rozhodovať, keby za ich každý iný právny názor nasledovalo disciplinárne stíhanie. "Za toto rozhodnutie zodpovedá vyšetrovateľ. To, že my máme iný právny názor, sme dali najavo tým, že sme skonštatovali predčasnosť tohto rozhodnutia o odmietnutí trestného stíhania," doplnil námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.
Prokuratúra si svoje úlohy, ktoré jej ukladali zákony a uznesenia vlády, v roku 2015 splnila.

Uvádza sa to v správe o činnosti prokuratúry za minulý rok, ktorú dnes poslanci 77 hlasmi vzali na vedomie s tým, že sa zlepšila rýchlosť trestného konania, podarilo sa ukončiť veľkú časť vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako dva roky, a zlepšila sa aj kvalita rozhodovania.

Osobitná pozornosť daňovým zločinom

V správe sa tiež uvádza, že osobitná pozornosť sa venovala daňovým trestným činom, kde nárast zaistených finančných prostriedkov oproti roku 2014 vzrástol trojnásobne. "Bola zavedená bezplatná linka pre týrané osoby. Aj keď len malé množstvo hlasových správ obsahovalo relevantné údaje, takmer polovica volaní bola odstúpená príslušným policajným orgánom. Napriek tomu, že len nepatrné percento volaní skutočne vyvolalo potrebu začatia trestného stíhania, prokuratúra pokladá zriadenie telefonickej linky za výrazný krok pomoci osobám, na ktorých je páchané tzv. domáce násilie," konštatuje prokuratúra.

V dokumente však upozorňuje aj na niektoré problémy. Prokuratúra poukazuje napr. na personálny stav, financie či sídlo inštitúcie. "Až počas roku 2015 sa podarilo vypísať a realizovať výberové konania na miesta prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Hoci prokuratúra mala záujem otvoriť sa iným právnickým povolaniam a vypísala výberové konanie na 52 miest prokurátorov, na ktoré sa prihlásilo 181 uchádzačov, len 31 z nich splnilo predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora," uvádza sa v správe.

Na margo peňazí uvádza, že rozpočet rezortu prokuratúry je poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov a bežných transferov. "Napriek tomuto konštatovaniu však možno badať pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo strany generálnej prokuratúry tak, aby neboli ohrozené základné oblasti fungovania rezortu," tvrdí prokuratúra.

Treba budovy pre prokuratúry

V súvislosti so sídlom píše, že sa chce v súčinnosti s vládou naďalej usilovať o zabezpečenie vhodnej budovy pre sídlo generálnej prokuratúry, pretože doposiaľ v tejto oblasti neprišlo k žiadnemu pokroku. "Okrem toho bude potrebné v sídlach okresných a krajských prokuratúr, ktoré nesídlia vo vlastných budovách, nájsť riešenia v medziach finančných možností za účelom získania vlastných priestorov," avizuje inštitúcia. Hovorí tiež o potrebe materiálneho vybavenia prokuratúry všetkých stupňov tak, aby boli zabezpečené vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov.

Plénum zároveň 78 hlasmi odobrilo aj správu o činnosti špeciálnej prokuratúry, ktorú vedie Dušan Kováčik. V dokumente sa uvádza, že za 12 rokov existencie sa úrad špeciálnej prokuratúry osvedčil a má svoje opodstatnenie v právnom systéme Slovenskej republiky. "Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry úspešne skončili stovky vecí, počínajúc korupciou a končiac závažnou ekonomickou kriminalitou a zločineckými skupinami," referuje Kováčik.

Poukazuje tiež na to, že špeciálna prokuratúra v súčasnosti vykonáva tresty odňatia slobody na doživotie alebo tresty presahujúce v desiatkach prípadov členov zločineckých skupín. "Do roku 2004 nebol obžalovaný a odsúdený ani jeden člen zločineckej skupiny. Už len táto skutočnosť potvrdzuje opodstatnenosť úradu špeciálnej prokuratúry, pretože títo veľmi nebezpeční zločinci by pri neexistencii úradu špeciálnej prokuratúry doteraz chodili po slobode a páchali by trestnú činnosť. Rovnako pred vznikom úradu špeciálnej prokuratúry bolo odsúdených len niekoľko málo páchateľov korupčnej trestnej činnosti. Vznik úradu špeciálnej prokuratúry nepochybne prispel k väčšej bezpečnosti občanov Slovenskej republiky," dodal Kováčik.