Zoznam osôb perzekvovaných za prekročenie železnej opony je verejný

Ústav pamäti národa zverejnil mená 13.000 ľudí, ktorí boli v rokoch 1977 až 1989 perzekvovaní na Slovensku za prekročenie železnej opony. Spolu s ním aj zoznam 86 vyšetrovateľov ŠtB, 158 prokurátorov a 228 sudcov, ktorí sa na perzekúciách dnes už rehabilitovaných občanov podieľali.

Databáza, ktorá je výsledkom niekoľkoročnej práce odborníkov, je verejnosti prístupná oddnes. Sú v nej občania bývalého Československa odsúdení za nedovolené opustenie republiky na území vtedajšieho Západoslovenského kraja. Za tento trestný čin im hrozil trest šesť mesiacov až tri roky nepodmienečne a prepadnutie majetku.

Riaditeľ ústavu Ondrej Krajňák uviedol, že v budúcnosti chcú zverejniť i údaje zo Stredoslovenského a Východoslovenského kraja. V zozname figurujú aj občania poľskej, maďarskej a nemeckej národnosti, ktorí sa cez Československo pokúsili uniknúť na Západ a boli zadržaní pri neoprávnenom vniknutí na územie republiky.

Vytvorenie železnej opony porušovalo ľudské práva

Šéf ÚPN zdôraznil, že komunistický režim vytvorením železnej opony porušoval ľudské práva, na ktorých dodržiavanie sa zaviazal podpisom medzinárodných dohovorov. Očakáva otázku, či zoznam neprichádza neskoro. „Lebo, aký to má význam pre jednu či druhú stranu, keď jedni sa aj tak cítia nevinní, zatiaľ čo tí druhí na bolesť pomaly už aj zabúdajú,“ uviedol s tým, že sa snažia učiniť zadosť všetkým, ktorých poškodil štát.

Podľa riaditeľa sekcie dokumentácie ÚPN Jána Endrödiho je projekt odpoveďou na výhrady, prečo sa ústav venuje toľko vinníkom, a nie obetiam. „Na prvom mieste sme tu postavili obete, súdených a odsúdených, ktorí sa pokúšali prekročiť železnú oponu,“ zdôraznil. Databáza bola vypracovaná na základe vyšetrovacích spisov.

Historička ústavu Emília Pastvová, ktorá je hlavnou autorkou projektu, priblížila, že tí, ktorí boli odsúdení za povestný paragraf 109, stratili akúkoľvek perspektívu a stali sa nežiaducimi osobami. Nemohli rátať s kariérnym postupom v práci, ani sa viac dostať do zahraničia. „