Nový projekt predstavil koncentračný tábor zdravotne postihnutým

Mladí zdravotne postihnutí spoznali vďaka pilotnému projektu s názvom Poznaj svoju minulosť a nezabudni počas dvojdňovej cesty 25. a 26. augusta v Poľsku jedno z najkrutejších miest 2. svetovej vojny, a to bývalý nacistický nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau. Ako tvrdia, po jeho návšteve si priali, aby ľudská dôstojnosť a sloboda už nikdy nestratili pevné miesto v spoločnosti.

Nápad zrealizovať tento projekt dostala bývala investigatívna novinárka Monika Ščevovichová, ktorá po ťažkej autonehode skončila na invalidnom vozíku. Občianske združenie Pomoc človeku, ktorého je predsedníčka, projekt realizovalo v spolupráci s Národným ústavom celoživotného vzdelávania.

Takmer šesťhodinovú prehliadku vyhladzovacieho tábora vnímali zdravotne postihnutí účastníci ako odhalenie stôp po krutosti a nezmyselnom vyvražďovaní nevinných ľudí. "Mala som pocit, že sa tieto zverstvá udiali prednedávnom. Vôbec mi v tom momente nedošlo, že nás delí vyše 70 rokov. Vnímala som iba zlo, ktoré je stále medzi nami a strieda iba odtiene," povedala pre TASR Ščevovichová. Prítomnosť zdravotne postihnutého človeka v týchto priestoroch považuje za pozoruhodnú, pretože každý účastník podľa nej pocítil, že môcť žiť, pracovať, vzdelávať sa, športovať či cestovať je dar. "Dar slúžiaci k tomu, aby sme sa stali lepšími ľuďmi a zodpovednejšími občanmi, bez ohľadu na to, koľko funkčných končatín máme alebo aké sú naše telesné obmedzenia," uviedla autorka projektu.

V plynových komorách vyhladzovacích táborov vytvorených nacistickým Nemeckom počas 2. svetovej vojny medzi prvými skončili deti, ľudia nad 60 rokov a zdravotne postihnutí. Dnes žije podľa Ščevovichovej na Slovensku približne rovnaký počet hendikepovaných ľudí, koľko ich skončilo v plynových komorách počas vojny. "Podľa oficiálnych odhadov ich tam do konca vojny skončilo vyše 250.000," priblížila.

Projekt Poznaj svoju minulosť a nezabudni podľa jej slov ukázal, aká dôležitá je tolerancia, snaha o pochopenie a súcit, teda láskavé pochopenie. "Nikto z nás nie je všemocný ani bezchybný. Všetci sa učíme, každý z nás má iné danosti, iné možnosti, iné preferencie a iné sny o svojej budúcnosti. Snahou nás, aj nasledujúcich generácií by malo byť, aby sme boli jeden druhému bratom, nie katom," skonštatovala Ščevovichová s prianím, aby ľudia spoločne robili svet okolo seba tým najlepším miestom na život.

Farba pleti, náboženstvo, reč, vek, pohlavie či sexuálna orientácia sú podľa autorky projektu veci, ktoré majú ľudí zbližovať. "Nesmieme pripustiť, aby tieto 'rozdiely' medzi nás stavali bariéry. Bez rešpektu, lásky a tolerancie náš živočíšny druh nemá zmysel. Presne tieto myšlienky sme chceli v našom pilotnom projekte ponúknuť našim účastníkom," povedala Ščevovichová.

Oficiálnu záštitu nad projektom prevzal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan, Poľský inštitút v Bratislave a generálny konzul SR v Krakove Ivan Škorupa.