Ruské lietadlá odštartovali z Iránu na ďalšiu vlnu náletov proti IS

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že jeho vojenské lietadlá odštartovali z Iránu na ďalšiu vlnu náletov proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii. Informuje o tom agentúra AP.

Ministerstvo uviedlo, že jeho lietadlá vzlietli dnes už skôr zo základne juhozápadne od hlavného mesta Teherán a nálety podnikli na východe Sýrie. Zničili tam dve veliteľské stanovištia a dva výcvikové tábory.

Irán v utorok povolil ruským vojenským lietadlám štartovať zo svojho územia so zámerom bombardovať ciele v Sýrii - prvýkrát odvtedy, čo Rusko vlani spustilo operáciu v tejto vojnou sužovanej arabskej krajine.

Ruské vojenské lietadlá odštartovali v utorok z leteckej základne v provincii Hamadán na západe Iránu. Cielili pritom napríklad na militantov v oblasti sýrskeho mesta Aleppo, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Toto oznámenie ministerstva predstavuje veľký posun v snahách poraziť sunnitskú militantnú organizáciu Islamský štát. Rusko pri svojich operáciách v Sýrii ešte nikdy predtým nevyužívalo zariadenia mimo jej územia.

Vo vyhlásení ministerstva sa uvádzalo, že bombardéry Su-34 a Tu-22M3 v utorok vzlietli a zaútočili na Islamský štát i militantov z Frontu an-Nusra v Aleppe, ako aj v Dajr az-Zaure a Idlibe. Zničili tam päť veľkých muničných skladov, výcvikové tábory a tri veliteľské stanovištia.

Iránska ústava, schválená po islamskej revolúcii z roku 1979, zakazuje zriaďovanie akýchkoľvek cudzích vojenských základní na území Iránu. Avšak iránskym predstaviteľom nič nezakazuje, aby povolili cudzím štátom využívať letecké základne.

Lavrov: USA prehnane kritizujú

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol dnes obvinenia, že používanie iránskych vojenských základní Ruskom na nálety v Sýrii je porušením nejakých sankcií OSN voči Iránu. Informovala o tom agentúra AP.


Lavrov odmietol obvinenia hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Marka Tonera, ktorý v predchádzajúci deň vyhlásil, že operácie Ruska z Iránu zrejme porušujú rezolúciu OSN - tá zakazuje zásobovanie, predaj a transfer bojových lietadiel do Iránu, kým to neschváli Bezpečnostná rada OSN.

Minister Lavrov uviedol, že "nedošlo k žiadnemu zásobovaniu, predaju ani transferu bojových lietadiel do Iránu", a trval na tom, že prítomnosť ruských vzdušných síl v Iráne znamená vlastne len využívanie iránskych zariadení.

Šéf ruskej diplomacie takisto vyzval Spojené štáty, aby "nekritizovali prehnane to, čo sa deje v rámci zvyšných obmedzení obchodu a vzťahov s Iránom".

Iránsky poslanec potvrdil, že Rusko využíva iránsku leteckú základňu Šahíd Nóžeh

Popredný iránsky zákonodarca Aláeddín Borúdžerdí dnes potvrdil, že Rusko využíva pre nálety v Sýrii iránsku leteckú základňu Šahíd Nóžeh pri meste Hamadán. Informovala o tom agentúra AP.

Borúdžerdí, šéf parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, povedal, že ruské vojenské lietadlá pristávajú na leteckej základni Šahíd Nóžeh iba na dotankovanie paliva a robia tak na povolenie iránskej Najvyššej národnej bezpečnostnej rady.

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že začalo letecké útoky z lokality neďaleko iránskeho mesta Hamadán a že zasiahlo ciele v troch provinciách na severe aj východe Sýrie. Letecká základňa Šahíd Nóžeh sa nachádza približne 50 kilometrov severne od Hamadánu.

Toto oznámenie ruského ministerstva ohlasovalo vlastne prvú významnú prítomnosť ruských vojakov v Iráne od druhej svetovej vojny.

Udalosť predstavuje veľký posun v snahách poraziť sunnitskú militantnú organizáciu Islamský štát. Rusko pri svojich operáciách v Sýrii ešte nikdy predtým nevyužívalo zariadenia mimo územia tejto arabskej krajiny.

Rusko by mohlo využívať aj tureckú základňu Incirlik

Turecko by mohlo v rámci podpory vojenských zásahov proti teroristickým skupinám v Sýrii umožniť Rusku využívať svoju leteckú základňu Incirlik, odkiaľ v súčasnosti operujú aj americkí letci. Tvrdí to poslanec hornej komory ruského parlamentu (Rady federácie) Igor Morozov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.

Ruské sily by mohli podľa neho uskutočňovať nálety z Turecka na základe podobných dohôd, aké Moskva uzavrela v prípade základne Humajmím v Sýrii, alebo najnovšie aj základne Hamadán v Iráne.

"Turecko môže poskytnúť základňu Incirlik ruským vzdušným a kozmickým silám na využitie pri protiteroristických operáciách (v Sýrii). Môže to byť logickým pokračovaním ústretových krokov tureckého prezidenta (Recepa Tayyipa) Erdogana voči Rusku," povedal Morozov v utorok pre RIA Novosti.

Ďalší ruský zákonodarca, Viktor Ozerov, ktorý je členom branno-bezpečnostného výboru Rady federácie, takisto nevylúčil takúto ponuku zo strany Ankary po tom, ako Erdogan po mesiacoch napätia v turecko-ruských vzťahoch pricestoval minulý týždeň do Petrohradu, kde potvrdil svoju podporu misii Ruska v Sýrii.

"Nie je zaručené, že Rusko bude Incirlik potrebovať, ale takéto rozhodnutie by mohlo byť považované za prejav ozajstnej pripravenosti Turecka spolupracovať s Ruskom v boji proti terorizmu v Sýrii," vyjadril sa Ozerov.

Základňu Incirlik na juhu Turecka už dávnejšie začali využívať na operácie v Sýrii viaceré partnerské krajiny v rámci NATO vrátane USA či Nemecka, ktoré sa angažujú v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát.