Zlaté piesky sa pred 40 rokmi stali miestom leteckého nešťastia

Bratislavské prírodné kúpalisko Zlaté piesky sa pred 40 rokmi 28. júla 1976 stalo dejiskom tragédie. Rovno do stredu jazera sa zrútilo lietadlo IL-18 (OK-NAB). Let OK 001 smeroval z Prahy do Bratislavy.

Trup lietadla sa rozlomil a nad hladinou zostala zadná časť aj s kormidlom. Záchranárom trvalo dlhšie, kým sa dostali k havarovanému stroju. K jazeru nebol dobrý prístup, obklopovalo ho kukuričné pole. Na pomoc prišli aj ľudia z okolia a návštevníci prírodného kúpaliska. Žiaľ, neskoro.

Podľa dostupných prameňov si tragédia vyžiadala životy 70 pasažierov a šiestich členov posádky. Jeden z cestujúcich - muž z okresu Litoměřice - zomrel na následky ťažkých zranení po prevoze do nemocnice. Informácie o počte ľudí, ktorí nehodu prežili, sa rôznia. Niektoré zdroje hovoria o piatich cestujúcich, iné o troch. Všetci zachránení sedeli v zadnej časti lietadla. Na informácie o nešťastí vtedy oficiálne miesta uvalili embargo. Prístup na obľúbené bratislavské kúpalisko bol zakázaný ešte aj v roku 1979. Do vody uniklo asi 6500 kilogramov leteckého benzínu.

Lietadlo pilotoval kapitán Svatoslav Rosa z Ostravy. Starší typ Iľjušina sa dva dni pred haváriou vrátil z líbyjského Tripolisu, kde už mal vážne technické problémy. Odmietnuť letieť pre nespôsobilosť stroja bolo v tých časoch v Československej socialistickej republike (ČSSR) nepredstaviteľné.

Výsledky vyšetrovania potvrdili slová očitých svedkov tragickej udalosti - lietadlo sa tesne pred pádom na vodnú hladinu nachádzalo príliš vysoko a malo priveľkú rýchlosť. Piloti sa tieto nedostatky rozhodli kompenzovať nedovolenými a riskantnými postupmi pri klesaní, pričom tretí motor lietadla mal znefunkčniť požiar krátko po štarte z Prahy, štvrtý motor vypli samotní piloti údajne omylom.

Lietadlo, ktorému fungovali iba motory na ľavom krídle, sa dostalo do polohy, z ktorej sa už nedalo ovládať. Začalo prudko klesať, vo výške zhruba 40 metrov preletelo ponad riadiacu vežu bratislavského letiska a v ostrom pravom náklone si to nasmerovalo rovno k jazeru, kde sa zrútilo. Márna bola snaha posádky o reštartovanie, už bolo neskoro. Keďže lietadlo malo dva motory nefunkčné, nemalo potrebný ťah, rýchlosť a hlavne nedokázalo nabrať výšku na ďalší štart.

Lietadlo mohlo pristáť vo Viedni či v Brne, úrady to zamietli

Po nešťastí sa objavili informácie, že kapitán lietadla žiadal o núdzové pristátie v Brne. Tam ho údajne pre prítomnosť vietnamskej delegácie odmietli. Ďalším argumentom bola rekonštrukcia pristávacej dráhy. Pilotovi ponúklo možnosť núdzového pristátia letisko vo Viedni. S tým vraj nesúhlasili oficiálne miesta v Prahe. Dôvodom bolo, že nie je žiaduce, aby lietadlo zo socialistického Československa muselo pristáť v kapitalistickom Rakúsku.

Po rokoch je ťažko jednoznačne povedať, čo je pravda a čo lož. Skúsení piloti potvrdili, že lietadlo IL-18 (OK-NAB) bolo v tom čase síce výbehový, ale mimoriadne spoľahlivý typ lietadla, ktorému neprekážalo ani nie príliš jemné zaobchádzanie. Lietadlo mohlo byť aj preťažené, znieslo mimoriadne veľké klesanie a dokázalo letieť, stúpať a pristáť aj s dvoma fungujúcimi motormi. Jediným rizikom tohto typu stroja bolo ovládanie motorov, ktoré si žiadalo osobitný prístup.

Nehoda lietadla na bratislavských Zlatých pieskoch patrí medzi najtragickejšie letecké katastrofy v bývalom Československu. Vyžiadala si 76 obetí, ktorým po 38 rokoch v auguste 2014 odhalili pamätník. Jeho výstavbu inicioval Rudolf Roller z občianskeho združenia Historická spoločnosť Ivanky. Inšpirovalo ho zahraničie, kde videl, ako si tunajší ľudia vedia uctiť svojich mŕtvych blízkych. Na slávnostnom odhalení pamätníka v auguste sa zúčastnili aj iní očití svedkovia či záchranári, ktorí zasahovali na mieste tragédie.