Spoluzakladateľ imunológie Mečnikov zomrel pred 100 rokmi v Paríži

Ruského mikrobiológa a bakteriológa, spoluzakladateľa medicínskeho odboru imunológia, nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1908) Iľju Iľjiča Mečnikova pokladajú za jedného z najväčších vedcov z prelomu 19. a 20. storočia. Od jeho úmrtia uplynie v piatok 15. júla presne 100 rokov.

Iľja Iľjič Mečnikov sa narodil 16. mája 1845 v rodine cárskeho dôstojníka v obci Ivanovo pri Charkove (dnes Ukrajina) v cárskom Rusku. Po maturite sa nadaný chlapec rozhodol pre štúdium medicíny na Charkovskej univerzite, vzdelanie si rozšíril štúdiom na nemeckých univerzitách v Giessene, Göttingene a v Mníchove. V roku 1868 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na univerzite v Saint Petersburgu (dnes Petrohrad v Rusku). V rokoch 1870-1882 pôsobil ako profesor zoológie a porovnávacej anatómie na Novorossijskej univerzite v Odese (dnes Ukrajina), úspešne zosúladil pedagogickú činnosť s vedeckou prácou.

V roku 1882 opustil Rusko a odišiel do talianskej Messiny. Tu prišiel na svoj najvýznamnejší objav - fagocytózu (schopnosť bielych krviniek aktívne pohlcovať mikroorganizmy a iné škodliviny zo svojho okolia, tieto krvinky nazval fagocyty). Po návrate do Odesy sa v roku 1886 stal spoluzakladateľom prvého bakteriologického laboratória v Rusku (druhého na svete), v ktorom sa očkovalo proti besnote. O dva roky neskôr sa presťahoval do francúzskeho Paríža, prijal ponuku Louisa Pasteura a stal sa vedúcim laboratória v jeho ústave. Viedol laboratórium, ktoré sa stalo centrom svetovej medicíny. Okrem iného sa venoval výskumu cholery, tuberkulózy, syfilisu, neskôr problematike starnutia organizmu. V ústave pôsobil do konca svojho života, po Pasteurovom úmrtí sa stal jeho riaditeľom.

Mečnikov vypracoval teóriu, podľa ktorej základnou príčinou starnutia je otrava ľudského organizmu produktmi hnilobného rozkladu potravy prebiehajúceho v črevnom trakte pomocou škodlivých mikroorganizmov. Ako liek proti starnutiu Mečnikov odporúčal využiť antioxidačnú schopnosť mliečnokyslých baktérií. Podľa jeho teórie dva poháre kefíru denne sú schopné znormalizovať trávenie a dokonca predĺžiť život až o 30 rokov.

Prvé Mečnikovove práce boli venované zoológii bezstavovcov a evolučnej embryológii. Vedec rozpracoval teóriu o pôvode mnohobunkových organizmov. Je autorom početných prác z oblasti bakteriológie. Na základe pokusov, realizovaných na sebe dokázal, že baktéria zvaná vibrio cholerae, je pôvodcom ázijskej cholery.

Medzi najslávnejšie diela ruského vedca patrí Štúdium vnútrobunkového trávenia u bezstavovcov (1883), Porovnávacia patológia zápalu (1892), Odolnosť proti infekčným chorobám (1901) a eseje o podstate človeka.

Vedec Mečnikov bol po celý život liberálom, odporcom akéhokoľvek násilia. Veril v nekonečné možnosti vedy, náboženské, idealistické chápanie sveta mu bolo cudzie. Niet divu, že Mečnikov a ďalší ruský velikán Lev Nikolajevič Tolstoj počas stretnutia v Jasnej Poľane v roku 1909 iba ťažko hľadali spoločnú reč.

Vypuknutie prvej svetovej vojny vážne zhoršilo už i tak chatrné zdravie tohto geniálneho vedca. Po niekoľkých infarktoch myokardu Iľja Iľjič Mečnikov zomrel 16. júla 1916 v Paríži vo Francúzsku vo veku 71 rokov. Urna s jeho popolom je podľa poslednej bádateľovej vôle uložená v knižnici Pasteurovho ústavu.