Archeoskanzen pri Nitre má nové prírastky, dokončiť ho majú o dva roky

Archeologický skanzen na Martinskom vrchu v Nitre nabral tento rok po prvý raz reálne kontúry. Jeho základný kameň bol položený vlani. V areáli však v tom čase boli iba kontúry základov románskeho Kostola svätého Martina. Tento rok k nim pribudla aj časť venovaná veľkomoravskému obdobiu. Archeologický ústav SAV tu postavil dva slovanské príbytky a ďalšie objekty. Stoja na takmer tých istých miestach, na ktorých boli ich základy objavené pri výskume v 60. rokoch minulého storočia.

„Tie prvé príbytky sú praktický hotové, budú sa na nich dorábať už iba menšie detaily. Dva domy majú zrubovú konštrukciu a rozstavaný je príbytok s vypletanou, kolovou konštrukciou. Okrem toho je súčasťou tejto časti archeoparku aj funkčná keramická a chlebová pec. Všetko je konštruované tak, aby to bolo čo najbližšie k tým pôvodným objektom, ktoré boli pred rokmi objavené pri výskume slovanskej osady,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.

Veľkomoravské objekty sú súčasťou prvého segmentu archeoskanzenu, ktorý bude mať po dokončení viacero častí. „Tú veľkomoravskú by sme definitívne chceli dobudovať na budúci rok. Súčasne sa spracúva celý projekt, cez ktorý by sme chceli žiadať v rámci cezhraničnej spolupráce o financie už aj na neolitickú osadu prvých roľníkov, na keltskú a germánsku osadu. Po dokončení to budú v lese ukryté jednotlivé časti, ktoré budú samostatné, ale dokopy budú tvoriť celok archeoparku,“ vysvetlil Ruttkay. Ak sa Archeologickému ústavu podarí získať financie a zrealizovať všetky projekty podľa plánov, mohol by byť archeoskanzen hotový v roku 2018.

Jeho úlohou však nebude iba ukázať, ako sa v minulosti žilo. Stavba jednotlivých objektov je zároveň súčasťou vedeckých experimentov, na ktorých si archeológovia môžu vyskúšať, či sú správne ich predstavy o spôsobe stavby pravekých či stredovekých domov, alebo o fungovaní niektorých výrobných objektov. „Mnohé veci sa potom musia na základe praktických skúseností zrekonštruovať, prerobiť. Jednoducho sa príde na to, že veci nemohli fungovať tak, ako sme na základe našich hypotéz predpokladali. Takže pre nás je to naozaj vedecké overovanie toho, ako tí ľudia žili,“ skonštatoval Ruttkay. Ako doplnil, po vybudovaní skanzenu navyše bude archeológov čakať aj druhá fáza, ktorou je starostlivosť o jednotlivé objekty. „Ony po rokoch začínajú chátrať. Sú drevené a aj keď sú rôzne naimpregnované, tak životnosť drevených, v niektorých prípadoch napríklad hlinených konštrukcií, nie je až taká vysoká. Takže je to aj radosť, aj starosť,“ dodal Ruttkay.