Žigmund Luxemburský udelil pred 580 rokmi Bratislave erb

Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil pred 580 rokmi dnešnej Bratislave erbovú listinu, ktorou 8. júla 1436 mestu potvrdil právo užívať svoj znak.

Erb Bratislavy tvorí v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou. Na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi. V bráne sa nachádzajú do polovice vytiahnuté zlaté mreže. Po prvýkrát bol erb Bratislavy farebne upravený a namaľovaný práve na erbovej listine kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1436.


S erbom sa spája aj kuriozita. Hoci dnešná Bratislava dostala právnu výsadu na erb až v 15. storočí, používal sa už v 13. storočí bez akejkoľvek listiny alebo potvrdenia.

Bratislavský erb dodnes nemá jednotný výklad. Jedna z teórií vraví, že erb bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta, druhá interpretuje, že trojvežové opevnenie znázorňuje tri veže nad mestskými bránami – Vydrickú, Michalskú a bránu sv. Vavrinca. V skutočnosti ide o všeobecný symbol stredovekého mesta.
Hlavné mesto Slovenskej republiky (SR) Bratislava na oficiálnych stránkach informuje, že erb používa na pečatidle, na insígniách primátora, v zasadacích a rokovacích miestnostiach orgánov hlavného mesta a mestských častí, na budovách sídla primátora magistrátu hlavného mesta či na miestnych úradoch mestských častí Bratislavy. Erb používa aj bratislavská mestská polícia či bratislavský dopravný podnik na označenie vozidiel. V prípade, že ide o uznesenia či rozhodnutia orgánov hlavného mesta, mestskej časti alebo orgánov mestského či miestneho zastupiteľstva, listiny či úradné pečiatky primátora a starostov, možno ho použiť tiež.

Erb priznal slovenským mestám zákon o obecnom zriadení z roku 1990 spolu s mestskou pečaťou, insígniami a mestskou zástavou.

Iluminovanú erbovú listinu zdobenú zlatom a potvrdenú skvostnými pečaťami z roku 1436 si záujemcovia mohli pozrieť na výstave Archívne klenoty, ktorá sa od 22. novembra 2013 od 2. februára 2014 konala v priestoroch Bratislavského hradu.