Profil a história Európskej únie
- 10:52 28.06.2016
- Bratislava
Vznik samotnej Európskej únie sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.
Robert Schuman predložil 9. mája 1950 vo francúzskom Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Robert Schuman Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka) Parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Týmto sa začala písať história európskej integrácie.
V roku 1957 podpísala "šestka" Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu. V roku 1967 sa všetky tri organizácie zlúčili pod jednotné vedenie a vzniklo Európske spoločenstvo.
V roku 1973 sa európska šestka rozrástla o troch nových členov - Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu. O osem rokov neskôr - 1. januára 1981 sa desiatym členom ES stalo Grécko. V roku 1986 ho nasledovali Portugalsko a Španielsko a v roku 1995 Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
Od 1. mája 2004 sa k dovtedajším pätnástim krajinám pridali Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta a 1. januára 2007 sa Rumunsko a Bulharsko stali v poradí 26. a 27. členským štátom Európskej únie. Ostatným 28. členom EÚ je od 1. júla 2013 Chorvátsko.
Vznik samotnej Európskej únie sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Známejšia je pod prívlastkom, ktorý jej prisúdili podľa holandského mesta, kde bola podpísaná - Maastrichtská zmluva.
Dokument prijali na stretnutí Európskej rady v Maastrichte v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju vo februári 1992 najvyšší európski predstavitelia podpísali; 7. apríla 1992 ju schválil Európsky parlament (EP) a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.
Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity.
Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie vybudovať hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999, poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie, posilniť postavenie EP, a tým aj demokraciu v Európe, priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu, začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a položiť základy pre spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach.
Zmluva o Európskej únii stanovila štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro.
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ bolo jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie. Spoločná mena euro je najviditeľnejším prejavom hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.
Jednotná mena EÚ – euro - sa stala spoločnou pre 300 miliónov Európanov od 1. januára 1999. Najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v 11 členských štátoch.
Európska únia má svoju vlajku s 12 hviezdičkami na modrom podklade, spoločný erb, ako aj hymnu, ktorou je Beethovenova a Schillerova Óda na radosť.
Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie. Maastrichtské kritériá SR splnila v marci 2008 a 1. januára 2009 sa stala 16. členom eurozóny a 16. krajinou používajúcou euro.
Scholz zrušil predvolebné podujatie a navštívil zaplavené oblasti
Nemecký kancelár navštívil zaplavené regióny na juhozápade krajiny, kde sa po silných dažďoch rozvodnili rieky a spôsobili prívalové povodne a zosuvy pôdy.
SNS očakáva stanovisko od Smeru k účasti na stretnutí v Prezidentskom paláci
Koaličná SNS zvolala na pondelok svoj poslanecký klub, pričom očakáva definitívne stanovisko od Smeru-SD.
Ukrajina obnovuje konzulárne služby pre mužov v bojaschopnom veku v zahraničí
Ukrajina s platnosťou od soboty obnovuje poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov v bojaschopnom veku, nachádzajúcich sa v zahraničí, oznámil Kyjev.
KĽDR potvrdila vypálenie balistickej rakety, Kim vyzval na urýchlenie produkcie
Severná Kórea v sobotu potvrdila skúšobné odpálenie taktickej balistickej rakety vybavenej novou technológiou navádzania.
Čínskeho premiéra tiež šokoval útok na Fica, želá mu skoré zotavenie
Čínsky premiér Li Čchiang v piatok informoval, že ho šokoval stredajší útok na slovenského premiéra Roberta Fica v Handlovej.