Slovensko nezvolilo kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ

Slovensko sa pri obsadzovaní medzinárodných súdnych postov dostáva opäť do komplikovanej situácie. Súdnej rade sa dnes nepodarilo zvoliť kandidáta na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ.

Členovia rady v tajnej voľbe neschválili za kandidáta jediného uchádzača Jána Mazáka. Chýbal jeden hlas, keď Mazáka podporilo deväť členov rady. Proti boli dvaja členovia rady, šiesti sa zdržali a jeden nevyplnil volebný lístok správne. Do voľby bol pôvodne navrhnutý i sudca Najvyššieho súdu Ivan Rumana, ten sa však z rodinných dôvodov vzdal.

Slovensko je poslednou krajinou, ktorá nemá post obsadený. Našu pôvodnú kandidátku Máriu Patakyovú neschválil v Luxemburgu výbor zriadený na posudzovanie vhodnosti kandidátov. Okrem iného aj pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka, ktorý je pracovným jazykom na Všeobecnom súde EÚ.

Predsedníčka Súdnej rady bude musieť vyhlásiť novú voľbu, na jej uskutočnenie má 120 dní. Dodatoční sudcovia majú na luxemburskom súde začať pôsobiť od 1. septembra. „Budem vyslovene tlačiť na tie lehoty,“ odpovedala Bajánková na otázku, či je možné celý proces stihnúť do tohto termínu.

„Toto nie je hra, toto je realita, tam nie je možné ovplyvňovať člena Súdnej rady prehováraním do duše. Každý je zodpovedný za seba a hlasuje,“ vysvetlila Bajánková, že nemá možnosť pôsobiť na svojich kolegov, aby sa správali v tejto otázke zodpovedne.

Mazák v prejave pred radou priblížil, že spĺňa predpoklady pre justičný post. Ovláda hmotné a procesné právo EÚ, pôsobil vo vysokej právnickej funkcii a na potrebnej úrovni ovláda francúzštinu. „Po šiestich rokoch vo funkcii generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ som spôsobilý bez zbytočného odkladu si sadnúť do talára a pracovať ako sudca spravodajca,“ zdôraznil s tým, že Rada EÚ požaduje v tomto prípade práve takýchto kandidátov.

„Slovenská republika sa dostáva do veľmi delikátnej situácie, v ktorej sa už ocitla pri nominovaní kandidáta na Európsky súd pre ľudské práva,“ reagoval Mazák neskôr na výsledky tajnej voľby. „Je to pre mňa nezrozumiteľná situácia, pretože ide o vysoko profesionálnu pozíciu, ktorá nemá žiadne politické konotácie a veľmi je to čudné, že my budeme opäť ako predsednícka krajina Rady EÚ v pozícii porušovateľa zmluvy,“ doplnil.

Slovensko malo v minulých rokoch problém aj s obsadením postu sudcu ESĽP. Aj o ten sa uchádzal Mazák a Súdna rada ho dokonca zvolila. Predošlá vláda však kandidátku nepredložila do Štrasburgu a voľba sa musela po štvrtý raz opakovať. „Kompetencia bola zverená Súdnej rade, aby sa tie nominácie dostali ďalej od politiky, aspoň ten prvotný výber. Zjavne máme problémy, ale dnes vám neviem dať odpoveď, aké. Ale to, že je to nešťastná situácia, je fakt,“ zhodnotila situáciu ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá bola prítomná na zasadnutí rady.

Člen Súdnej rady Igor Burger vidí riešenie aj v tom, aby voľba nebola tajná. "Možno by bolo dobré pristúpiť k hlasovaniu spôsobom, že by každý člen vystúpil a verejne povedal áno alebo nie, prípadne uviedol dôvody,“ vysvetlil. „Každý člen Súdnej rady by mal byť na tej úrovni, aby dokázal zdôvodniť svoj postoj."

Burger nevedel povedať, čo zohralo úlohu, že rada Mazáka nezvolila. „Domnievam sa, že tak renomovaný kandidát, ako je profesor Mazák, mal prejsť Súdnou radou. Nie je to dobrý signál nielen pre verejnosť, ani pre justičnú obec,“ uviedol ďalší člen rady Jozef Vozár. „Boli tam nejaké individuálne záujmy jednotlivých členov rady,“ predpokladá Vozár.