AUTO: Brexit by mohol mať pre automobilový trh aj pozitívny

Názory najvýznamnejších nemeckých automobilových analytikov na vývoj trhu po odchode Británie z EÚ sa výrazne líšia. Kým Stefan Bratzel z odbornej univerzity v Bergisch Gladbachu očakáva postupný odchod výroby z Británie, Ferdinand Dudenhöffer, profesor Univerzity Duisburg-Essen, dokonca vidí pozitívne impulzy.

"V stredno- a dlhodobom horizonte bude Británia profitovať z dlhodobejšieho oslabenia libry," cituje Dudenhöffera agentúra DPA. Tento menový efekt môže priniesť pozitíva výrobcom ako BMW a jeho značke Mini, ako aj Nissanu či značke Jaguar Land Rover, ktorá patrí indickému koncernu Tata. V prvom rade tým, že ich britské produkty budú pre svetový trh lacnejšie.

No aj Dudenhöffer počíta s negatívnymi dôsledkami, keďže turbulencia vo finančnom sektore môže spotrebiteľov odradiť od kúpy vozidiel. Tento vplyv však bude podľa analytika len krátkodobý. Vlani sa v Británii predalo 2,63 milióna vozidiel, v tomto roku by mal predaj klesnúť na 2,45 milióna a budúci rok na 1,9 milióna. "Od roka 2018 sa podľa našich odhadov situácia stabilizuje, britský trh sa zotaví a zhruba okolo roka 2020 dosiahne pôvodnú úroveň."

Británia podľa Dudenhöffera nie je vo svetovom meradle významným automobilovým trhom. "Svetový trh osobných vozidiel pokračuje vo svojej ceste a ani prvé roky 2016 a 2017 po brexite ním výraznejšie neotrasú," myslí si analytik.

Bratzel je oveľa skeptickejší a očakáva výrazné negatívne dosahy na automobilový priemysel. Brexit najviac zasiahne výrobcov, ktorí majú na ostrove fabriky s veľkou výrobnou kapacitou, ako sú Nissan alebo BMW. Británia sa stane pre investorov menej atraktívna, preto očakáva postupný odchod automobilového priemyslu. Vzhľadom na neistotu a možné vyššie náklady už teraz každý výrobca alebo dodávateľ prehodnocuje investície. Rokovania EÚ a Británie zrejme potrvajú dlho a budú ťažké, keďže Brusel chce odstrašiť ostatné krajiny, ktoré by uvažovali o odchode z EÚ.

BMW vlani vyrobilo v Británii vyše 200.000 vozidiel Mini, z čoho polovica smerovala na kontinent. Nissan tu vyrobil zhruba 500.000 áut a Jaguar Land Rover približne rovnaký počet. Podľa Bratzela z Británie pochádza 190.000 vozidiel značky Toyota a 140.000 áut značky Opel/Vauxhall.

Tretí názor prezentuje Willi Diez z nemeckého Inštitútu pre automobilový priemysel. Hoci oslabenie libry predraží nemecký export do Británie, no z dlhodobého hľadiska mena opäť posilní. Diez predpokladá, že britský finančný trh by sa mohol stať akýmsi druhým Švajčiarskom a európske úrady nebudú mať dosah na tamojšie kapitálové investície. To by posilnilo Londýn ako finančné centrum a s ním aj samotnú britskú menu, čo by sa zas pozitívne odrazilo na predaji nemeckých áut.

Peter Fuss z konzultačnej spoločnosti Ernst & Young si myslí, že je priskoro na akékoľvek presné prognózy. V prvom rade sa musí vyjasniť napríklad to, či sa obchodné vzťahy medzi EÚ a Britániou budú zakladať na modeli platnom pre Nórsko alebo Švajčiarsko. Až potom bude možné odhadnúť, do akej miery brexit ovplyvní obchodovanie s EÚ, vrátane pozitívnych či negatívnych dosahov na nemecký automobilový priemysel.

Združenie rakúskeho priemyslu predpokladá štyri možné scenáre

Škody po odchode z EÚ môžu pre Britániu dosiahnuť 3 až 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) podľa toho, ako sa EÚ k Británii postaví. Združenie rakúskeho priemyslu (IV) predpokladá štyri možné scenáre, no v každom sa Británia sankcionuje sama. Informovala o tom agentúra APA.

Ak Británia získa špeciálny štatút ako Švajčiarsko, hospodárska strata do roka 2030 dosiahne 3 až 3,5 % HDP. Pokiaľ však únia úplne odreže Britániu od vnútorného trhu a bude musieť ako každá iná tretia krajina pracovať na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), môže strata dosiahnuť 9 až 10 % HDP, čo zodpovedá zhruba 5000 libier na hlavu. Scenár WTO prináša okrem iného clá nielen na tovary, ale aj na služby, najmä finančné. V prípade Rakúska by HDP do roka 2030 mal klesnúť najviac o 0,2 %.

Šéf-ekonóm IV Christian Helmenstein zdôrazňuje, aby EÚ príliš nesťažovala Britom ich situáciu. "Únia nesie na európskej úrovni zodpovednosť za všetkých európskych občanov. Neviem si predstaviť, že by to chceli čo najviac predražiť v štýle vojny ruží." Podľa neho by Brusel mal reformami motivovať ostatné štáty, aby v EÚ zostali, napríklad odbúravaním byrokracie, prehĺbením vnútorného trhu či vyššou mobilitou nezamestnaných. Navyše strata troch percent HDP je pre ostatné krajiny dostatočne odstrašujúce číslo. "Vojna ruží by bola signálom, že sme sa nič nenaučili," varuje Helmenstein.

Po brexite budú prvou obeťou investície, keďže pre neistotu nebudú chcieť firmy investovať. Lenže žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť čakať s investíciami do technológií dva roky, pretože jedným z možných scenárov je ich postupný odchod z Británie. To však otvára dvere pre východ Rakúska, ktoré zažilo výrazný vzostup britských investícií. V týchto regiónoch pracuje pre britské firmy 8000 ľudí a ďalšie kontrakty môžu nasledovať.

V strednodobom horizonte hrozí odchod finančníkov z Londýna, kde by odteraz platili britské aj európske pravidlá. Helmenstein varuje pred priveľkým optimizmom vo Frankfurte nad Mohanom či Paríži, keďže nejedna banka sa nepresťahuje na kontinent, ale namiesto toho bude hľadať lacnejšie lokality mimo Európy.

Helmenstein sa neobáva poklesu turistického ruchu v Rakúsku. Hoci Briti budú mať k dispozícii menej peňazí, a preto aj menej cestovať, libra voči doláru oslabila viac než voči euru, preto bude kontinent stále lacnejší než dolárové časti sveta. Navyše obidva efekty sa môžu časom stabilizovať a dokonca otočiť.