Renesančný lekár Ján Jessenius ako prvý vykonal verejnú pitvu

Prvú verejnú pitvu vykonal v Prahe renesančný lekár a anatóm Ján Jessenius. Bol to odvážny čin a veľká senzácia v časoch mnohých náboženských predsudkov. Jessenius patril medzi popredných lekárov svojej doby. Napísal vyše 50 odborných prác z oblasti medicíny, filozofie a histórie. Od jeho úmrtia uplynie v utorok 21. júna 395 rokov.

Ján Jessenius sa narodil 27. decembra 1566 vo Vroclave (dnes Poľsko). Pochádzal zo starej zemianskej rodiny Jesenských z Horného Jasena (dnes Turčianske Jaseno) na území dnešného Slovenska. Vyštudoval vo Wittenbergu a Lipsku (Nemecko) filozofiu a medicínu. V štúdiu pokračoval na univerzite v Padove (Taliansko). Bol osobným lekárom cisára Rudolfa II., v rokoch 1595-1602 vedúcim katedry anatómie, chirurgie a lekárskej botaniky na univerzite vo Wittenbergu, v roku 1600 dekanom lekárskej fakulty v Prahe, praktickým lekárom (1602-1608), dvorným lekárom uhorského kráľa Mateja vo Viedni (1608-1612), od roku 1613 pôsobil v Drážďanoch (Nemecko), Bazileji (Švajčiarsko), Tiibingene (Nemecko), českej Prahe a Siene (Taliansko). V rokoch 1617-1620 bol rektorom Univerzity Karlovej v Prahe, kde prednášal históriu. V roku 1618 sa zapojil do politiky, bol proti zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa.

Do Prahy sa dostal Jessenius na pozvanie priateľa dánskeho hvezdára Tycha de Brahe. Mladý profesor univerzity vo Wittenbergu, vtedy 34-ročný Jessenius pitval s povolením cisára Rudolfa II. v Rečkovom kolégiu pražskej univerzity telo katom popraveného muža.

Toto "anatomické divadlo" sa začalo 8. júna 1600 a trvalo päť dní. Na mŕtvole obesenca demonštroval tvar, veľkosť a uloženie jednotlivých orgánov v ľudskom tele. Začal s pitvou dutiny brušnej a prítomným vysvetlil funkciu vnútorností. Pokračoval dutinou hrudnou, mozgom, zmyslovými orgánmi a skončil končatinami. Keďže na stole ležal muž, rozrezal aj ovčiu maternicu, aby divákom ukázal a porovnal ako vyzerá. Asistoval mu známy český lekár Zálužanský. Toto netradičné "predstavenie" si pozrelo približne päť tisíc divákov.

Odborná verejnosť bola nadšená, katolícka cirkev pobúrená. Jiří Kezelius Bydžovský ho vo svojej Kronike mladoboleslavskej opísal ako človeka, ktorý štvrtil ľudí a nakoniec bol sám rozštvrtený.

Priebeh pitvy a jej výsledky zhrnul Jessenius v cykle deviatich prednášok. Vydal o nej vo Wittenbergu spis Johannis Jessenii á Jessen, Anatomiae Pragae, Anno MDC ab se solemniter administratatae historia (Ján Jessenius z Jaseného, história o pitve prevedenej v Prahe roku 1600). Pitva mala veľký ohlas a údajne bola podnetom k požiadavke na opätovné otvorenie Lekárskej fakulty na pražskej univerzite. V rokoch 1604-1605 robil Jessenius so študentmi ďalšie anatomické pitvy, ktoré už boli súčasťou výučby (pitval ženu a dieťa).

Lekár Ján Jessenius prekonal svojich súčasníkov mnohými lekárskymi poznatkami a prístupmi v liečení. V lekárskej praxi vyzdvihoval predovšetkým správnu diagnostiku ako základ úspešnej liečby. V jednom zo svojich diel opísal určovanie chorôb podľa farby, hustoty a zrážanlivosti krvi. Uplatňoval modernú chirurgiu. Podrobne opísal ľudskú kostru a z jeho anatómie oka vychádzal Johannes Kepler pri konštrukcii ďalekohľadu.

Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón ho ako vedúcu osobnosť protihabsburgského odboja zatkli a odsúdili na smrť. Popravili ho na pražskom Staromestskom námestí 21. júna 1621 (vyrezali mu jazyk, hlavu zavesili na Staromestskú vežu a jeho rozštvrtené telo vystavili v rôznych častiach mesta). Dodnes sa nevie, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.