Slovenské pohľady konštatujú, že v EÚ sa otupujú susedské spory

Vstupnú úvahu do júnového čísla Slovenských pohľadov, najstaršieho literárneho časopisu v Európe, napísal spisovateľ Anton Hykisch. Úvaha má názov Potichu a bližšie a autor v nej vyslovuje osobnú skúsenosť, ale i objektívne pozorovanú skutočnosť, že v rámci spolužitia v Európskej únie sa otupujú spory susediacich štátov. Prispieva k tomu nielen stáročné spolužitie v európskom priestore, ale i mnoho osobností, ktoré si privlastňujú viaceré národy, no najmä intenzívna komunikácia intelektuálov.
Priestor literárnej vedy napĺňa najmä literárnohistorická, ale i politologická štúdia Dalimíra Hajka Dilemy Karola Kuzmányho a koláž z básnickej a výtvarnej pozostalosti Ruda Fabryho, ktorú na základe materiálov Ladislava Mihálika zostavil Bystrík Šikula. Koláž z básnikovej pozostalosti uvádza štúdia Jána Bábika Leonardo slovenskej kultúry.
Súčasná próza je zastúpená úryvkom z románu Gustáva Murína V tieni Černobyľa a úryvkom z novely Jaroslava Vlnku Čierna skrinka, poézia širšou básňou Viliama Turčányho Ako som žil zo zbierky Rada a dar (1995), s autorským komentárom básnika o zrode tohto básnického textu.
Tentoraz je bohatšie zastúpená prekladateľská tvorba. Poviedku lužickosrbského spisovateľa Jurija Březana List vnukom preložil Peter Čačko a výber z tvorby srbského básnika a v súčasnosti predsedu Združenia spisovateľov Srbska Radomira Andriča pripravil a prebásnil Martin Prebudila. Prekladateľský blok dopĺňa široko koncipovaný rozhovor s dlhoročným prekladateľom z maďarského jazyka Karolom Wlachovským, ktorý pod názvom Prekladateľstvo je tvrdé remeslo pripravila Magdaléna Barányiová.
Nad históriou a pôsobením rozhlasu na Slovensku alebo Slovenského rozhlasu, alebo súčasného RTVS pri príležitosti 90. výročia vzniku sa zamyslel ústavný právnik, profesor Jaroslav Chovanec.
Zvláštne postavenie v čísle má faktografická esej Dušana Kerného Schmidtove hodiny nemčiny. Autor v nej pripomína dlhoročné pozitívne účinkovanie bývalého nemeckého kancelára Helmutha Schmidta v európskej politike. A pripomína ho preto, aby vyzdvihol dosť ojedinelú, no mimoriadne cennú vlastnosť tohto politika súvisiacu s literatúrou. Vždy, keď sa štát ocitol v mimoriadnej vonkajšej či vnútornej situácii, pozval si do kancelárie najvýznamnejších nemeckých spisovateľov a radil sa s nimi. Vlastnosť, ktorá dnes chýba politikom Európskej únie a slovenským je na hony vzdialená.
Do ankety k 170. výročiu vzniku Slovenských pohľadov tentoraz prispeli Jaroslav Rezník st. a Zlata Matláková.
Z recenznej rubriky treba pripomenúť najmä recenziu Bohuša Bodacza na knihu Jána Čomaja My a čas, ktorá bola poctená Cenou Spolku slovenských spisovateľov za rok 2015 a recenziu Ľuboša Juríka na knihu Ľubomíra Pajtinku Rozhovory s ministrami, ktorá obsahuje rozhovory so všetkými ministrami školstva v epoche samostatnosti SR.
Spoločenská rubrika prináša z pera Jany Pivovarníkovej nekrológ za Andrejom Rudavským i polemickú poznámku Jozefa Čertíka Pohľady na Vajanského paradox, v ktorej pripomína postoje českého kritika F. X. Šaldu a A. Matušku k Vajanského tvorbe.