Slovenská národná strana vznikla pred 145 rokmi

Pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského sa 6. júna 1871 pred 145 rokmi zišli do Martina z podnetu Viliama Pauliny-Tótha popredné osobnosti vtedajšieho slovenského politického života, prívrženci národného hnutia. Účastníci zhromaždenia sa dohodli, že Slovákov bude vo voľbách do uhorského snemu v dňoch 12.6.-12.7.1872 zastupovať samostatný politický subjekt - Slovenská národná strana (Národná strana, národniari). Jej prvým predsedom sa stal Viliam Pauliny-Tóth, tlačovým orgánom boli Národné noviny.

Slovenská národná strana sa stala historicky prvým politickým predstaviteľom Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Dôležitou súčasťou jej programových téz bola požiadavka zrovnoprávnenia všetkých národov na území Uhorska.

Na protest proti narastúcej maďarizácii však po niekoľkých rokoch existencie strana prešla do politickej pasivity, v ktorej vytrvala do konca storočia. Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1901 sa však SNS podarilo získať 4 kreslá. V roku 1906 počet poslancov SNS vzrástol na sedem.

Zástupcovia SNS odovzdali v júni 1911 uhorskej vláde Memorandum SNS, v ktorom žiadali dodržiavanie národnostného zákona z roku 1868, uplatnenie slovenského jazyka pri vyučovaní v školách a navrátenie majetku Matice slovenskej (MS). Po odmietnutí požiadaviek predstavitelia SNS prehĺbili spoluprácu s predstaviteľmi českého politického života a oživili myšlienku slovensko – českej spolupráce.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny prerušila na vojnové obdobie svoje pôsobenie a začala sa znovu formovať na jar 1918. Po vzniku Československej republiky (ČSR) pokračovala v pôsobení v nových štátoprávnych a politických pomeroch.

Po roku 1920 svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska, na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom. V tomto období sa zameriavala na autonomistické požiadavky, v tridsiatych rokoch 20. storočia spolu aj s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS). V decembri 1938 bola SNS prinútená zlúčiť sa s HSĽS. Po roku 1945 činnosť SNS zakázali.

Svoje pôsobenie SNS obnovila 5. decembra 1989 (na ministerstve vnútra SR ju zaregistrovali 7. marca 1990).

K obnoveniu činnosti SNS došlo po Nežnej revolúcii v roku 1989. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 7. marca 1990.

Ustanovujúci snem znovuobnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990. Predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric. V marci 1991 ho na tomto poste vystriedal Jozef Prokeš. V októbri 1992 za nového predsedu SNS zvolili Ľudovíta Černáka, toho vo februári 1994 vystriedal Ján Slota. V období nezhôd vo vedení SNS v roku 1999 Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Vo funkcii ho nahradila Anna Malíková (od roku 2001 Belousovová). Slota na protest založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a stal sa jej predsedom. SNS opäť menila svojho predsedu v máji 2003, stal sa ním Peter Súlovský. Ešte v tom istom mesiaci (31. mája) sa konal zlučovací snem P-SNS a SNS, na ktorom za predsedu strany zvolili opäť Jána Slotu, prvou podpredsedníčkou sa stala Anna Belousovová. Od októbra 2012 je predsedom strany Andrej Danko.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 získala SNS 8,64 percenta hlasov voličov (15 kresiel v parlamente). Stranu volilo 225.386 občanov a vrátila sa do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Slovenská národná strana (SNS) je v súčasnosti členom vládnej koalície. Jej predseda Andrej Danko je šéfom NR SR a vo vláde Slovenskej republiky obsadili tri rezorty: pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Gabriela Matečná, obrany SR - Peter Gajdoš, školstva, vedy, výskumu a športu SR - Peter Plavčan.

Cez históriu Slovenskej národnej strany tvoríme jej budúcnosť

Slovenská národná strana na politickú scénu určite patrí. Vedela sa popasovať s údermi osudu, ktoré jej priniesla dávnejšia i čerstvá minulosť. Pády a vzostupy, schopnosť poučiť sa a vyvarovať sa minulých chýb sú tiež dôkazom, že SNS má svoje miesto na politickej scéne a že je schopná čeliť novým výzvam. Toto konštatovanie ma teší o to viac, že práve dnes, 6. júna 2016 si pripomíname 145. výročie vzniku SNS.

V 19. storočí prežila SNS maďarský útlak, v 20. storočí komunistický režim. Pády sa jej nevyhli ani v novodobej histórii po nežnej revolúcii - SNS sa musela vyrovnať s hroziacim bankrotom. To všetko sú však znamenia o životaschopnosti Slovenskej národnej strany, jej členov, bez ktorých žiadna politická strana nemôže existovať. Tromi základnými piliermi SNS sú: národný, kresťanský a sociálny. Tie mali svoju dôležitú úlohu v minulosti, a majú ju pre občanov aj dnes.

Vlastenectvo má aj v dnešnom globalizovanom svete svoj význam, aj keď prostriedky jeho napĺňania sú iné, než v čase vzniku SNS. Vlastenectvo nie je iba slovo. Jeho obsah sa napĺňa úctou k vlasti, k štátnym symbolom či vyjadrovaním podpory našim športovcom, ktorí Slovenskú republiku reprezentujú. Je to hodnota, ktorá v presadzovaní patrí do každodenného života, nielen na slávnosti pri historických výročiach.

Slováci majú dnes to, o čom generácie našich predkov iba snívali - vlastný samostatný štát. Práve Slovenská národná strana ako najstaršia politická sila Slovákov sa vo svojej histórii vždy zasadzovala o štátnu samostatnosť Slovenska. Do Slovenskej republiky však patria aj príslušníci národnostných menšín, ktorí tu majú svoj historický domov, pomáhali spoluvytvárať obraz samostatného štátu a takisto ich napĺňa hrdosť na úspechy štátu, v ktorom žijú.

Dnes má SNS pred sebou úplne iné úlohy a výzvy, než v 19. storočí. Neznamená to však, že sú menej dôležité, než bola túžba zakladateľov pozdvihnúť slovenský národ a neskôr mať vlastný štát. Dnes sa SNS zasadzuje za to, aby bolo Slovensko silným štátom. Pretože len silný štát dokáže občanom dať to, čo si od štátu zaslúžia.