V centre Šároviec pribudla busta rímskeho cisára Marca Aurélia

V centre Šaroviec v okrese Levice pribudla busta rímskeho cisára Marca Aurélia. Jej autorom je nitriansky výtvarník Ján Svítek. Kamenná busta cisára je osadená do kamenného bloku z ryolitu. Na kameni je vytesaný nápis v slovenčine a latinčine „V krajine Kvádov nad Granuou“. Busta umiestnená v centrálnej zóne má Šarovčanom pripomínať históriu obce. „Archeologický výskum v rokoch 1953 až 1956 odhalil v našom regióne množstvo pamiatok z rímskeho obdobia. V širšom regióne Šaroviec, v krajine Kvádov na rieke Granum (Hron), napísal Marcus Aurélius svoju knihu Hovory k sebe samému. Potvrdili nám to archeológovia,“skonštatovala starostka Šaroviec Judita Trníková. Náklady spojené s vyhotovením a osadením busty dosiahli 5500 eur, financovanie zabezpečil sponzorský príspevok.

Cisár Marcus Aurélius sa osobne zúčastnil výpravy na našom území po roku 172 nášho letopočtu. V rokoch 172 až 175 po Kristovi bojovali Rimania na našom území najskôr proti Germánom (Kvádom), potom proti Markomanom, v rokoch 174 až 175 proti Sarmatom a znovu proti Kvádom. Z tohto obdobia pochádza výjav na stĺpe Marca Aurélia v Ríme, na ktorom sú zobrazené udalosti, ktoré sa veľmi úzko dotýkajú územia dnešného juhozápadného Slovenska, podrobný opis bitky medzi Rimanmi a Kvádmi od Cassiusa Dia, ktorá sa odohrala na dolnom toku Hrona a tiež jedinečný zápis z prvej knihy cisára Marca Aurélia Rozhovory so sebou „písané v zemi Kvádov pri rieke Hron“.

Za rímske lokality na našom území sú považované územia dnešných obcí Bíňa, Želiezovce, Levice a Šarovce. Traianus, dobyvateľ Dácie rozdelil Panóniu na dolnú a hornú. Vtedy sa začali stavať rímske stanice aj v údoliach Hrona. Marcus Aurélius počas markomanských vojen skutočne okupoval kvádsky a markomanský kraj juhozápadného Slovenska. Veľká časť z rímskeho vojenského kontingentu bola nepochybne rozmiestnená na juhozápadnom Slovensku. Vznikali tu provizórne tábory s hlineným valom a drevenou palisádou, ktoré existovali dva až päť rokov. Tieto stanice strážili dôležité cesty, niektoré z nich mali aj obchodnú alebo diplomaticko-konzultárnu funkciu. Takýmito stanicami boli aj Čenkov, Šarovce, Nemčiňany. Rímske tehly sa našli v Šarovciach a Lele. V Bešeňove a Šarovciach sa našla rímska keramika terra sigilata a terra negra. Sklenené nádoby rímskej provincie pochádzajú zo Šaroviec, rímske kahance z Levíc a Pohronského Ruskova. Sídliská z doby rímskej archeológovia objavili v Čake, Bešeňove a Lipovej.