Ústavný súd nerozhodol, či zákon o občianstve porušuje práva

Navrhovatelia zvažujú ďalšie kroky

Ako uviedla, plénum podanie zamietlo z procesných dôvodov, lebo za návrh poslancov, ani za návrh sudcu spravodajcu nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina, teda sedem z jedenástich prítomných sudcov. ÚS teda ani po troch rokoch nerozhodol, či je dvojaké občianstvo protiústavné, alebo nie. Ako uviedol právny zástupca navrhovateľov Gábor Gál, zvážia podanie na medzinárodný súd pre ľudské práva.

Ústavný súd sa podľa Gála zachoval alibisticky. "Asi sudcovia ústavného súdu nemajú názor na túto vec a pritom slovenskí občania proti svojej vôli prichádzajú o štátne občianstvo. Táto vec z našej strany neskončila, budeme robiť ďalšie kroky na medzinárodnej i domácej scéne," povedal Gál v stredu pre agentúru SITA. Podľa neho súd nerozhodol z procesných dôvodov, pretože ak sa za ústavnosť alebo protiústavnosť zákona nevyjadrí nadpolovičná väčšina sudcov, ústavný súd návrh zamietne.

S podaním sa na Ústavný súd SR obrátila v septembri 2011 skupina poslancov NR SR, ktorá napadla ustanovenia Zákona o štátnom občianstve, ktorý po novele z roku 2010 neumožňoval občanom Slovenskej republiky mať dve štátne občianstva. Navrhovatelia žiadali, aby ÚS SR rozhodol, že je to v rozpore s ústavou. Súčasne požiadali súd, aby do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, no ten ich žiadosti nevyhovel.

Reakcia na maďarský zákon

Novelizované ustanovenia zákona schválili poslanci NR SR ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať maďarské občianstvo aj Maďarom, ktorí nemajú trvalé bydlisko na území Maďarska. Na základe tohto zákona, novelizovaného v roku 2010, slovenskí občania, ktorí príjmu občianstvo aj inej krajiny, prídu o slovenský pas. Zatiaľ sa tak stalo v 600 prípadoch.

Na sporné ustanovenie, podľa ktorého strácajú slovenské občianstvo všetci, ktorí prijali občianstvo inej krajiny, najväčšmi doplácajú občania ČR. Za nimi nasledovali tí, ktorí prijali nemecké, rakúske a maďarské občianstvo. Ministerstvo vnútra pracuje na novej verzii novely Zákona o štátnom občianstve, ktorá má byť miernejšia ako doterajšia a má sa viazať k miestu trvalého pobytu.

K rozhodnutiu ústavného súdu sa vyjadril aj právnik

Ústavný súd SR dokáže iba pri plnom počte 13 sudcov zaručiť, že prijme meritórne rozhodnutie, na ktoré treba aspoň sedem hlasov. V súčasnosti je v pléne 11 ústavných sudcov.

"Keby bolo ústavných sudcov 13, tak pri plnej účasti je zaručené, že za niečo sa hlasovať bude a dosiahnu počet sedem. Keďže nie je plný počet sudcov ústavného súdu, toto je logický dôsledok, zvlášť pri citlivých veciach, kde to stojí na jednom, dvoch hlasoch," povedal pre agentúru SITA ústavný právnik a bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány.

Bárány vysvetľuje, že ústavný sudca sa nemôže zdržať hlasovania, musí teda hlasovať za alebo proti. Na ústavnom súde je na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina z plného počtu 13 sudcov, teda sedem. "V prípade, že žiadny návrh nedosiahne sedem hlasov, tak sa používa formulácia ,zamietne'," objasnil Bárány. Stredajšie rozhodnutie ústavného súdu je tak podľa Bárányho konečné. "Je to skončené, definitívne," dodal.