Xenofóbne nálady na Slovensku sa zhoršili pre migračnú krízu aj politikov

Xenofóbne nálady na Slovensku sa voči niektorým spoločenským skupinám či menšinovému obyvateľstvu zhoršili. Dôvodom je sčasti zmenená politická klíma, migračná kríza, ako aj častejšie medializované prípady teroristických útokov často spájaných s radikálnym islamom a ilegálnymi migrantmi.

V poslednom období došlo v názoroch značnej časti obyvateľstva k posunu smerom ku xenofóbnejšiemu, nenávistnejšiemu vnímaniu rôznych spoločenských skupín, došlo k oslabeniu empatie a ústretovosti voči nim. Slovenská verejnosť si však uvedomuje nebezpečenstvo extrémizmu, významná väčšina občanov má obavy z extrémistov a vie identifikovať prejavy extrémizmu. Zároveň však výskumné zistenia potvrdzujú, že v slovenskej spoločnosti sú značne rozšírené benevolentné postoje k aktivitám, ktoré majú extrémistický charakter. Nemusí však za tým byť automaticky vyznávanie extrémistickej ideológie.

Za rastom xenofóbnych nálad je aj konanie politikov na Slovensku. „Zástupcovia mainstreamových politických síl radikalizujú svoju rétoriku v otázkach, ktoré súvisia so vzťahmi väčšinového obyvateľstva voči menšine. Dochádza k radikalizácii verejného života. Posilňujú sa radikálne, extrémistické a protisystémové politické sily,“ skonštatoval politológ Grigorij Mesežnikov.

Sociálny dištanc vzrástol napríklad v prípade moslimských rodín, rodín prisťahovalcov z menej vyspelých krajín, ale aj v prípade ázijskej či černošskej rodiny. Takmer trojnásobný nárast sociálneho dištancu voči Židom je podľa výskumu nesporne výsledkom intenzívnejšieho šírenia antisemitizmu na sociálnych sieťach, najmä v réžii Ľudovej strany naše Slovensko. „Pozitívne je, že dnes už slovenská časť spoločnosti nepociťuje výraznejší dištanc voči maďarskej menšine, ako tomu bolo napríklad v minulosti. Menej potešujúca je, že ostražitosť voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou tiež narastá,“ doplnila sociologička a analytička IVO Oľga Gyárfášová.

Výskumná štúdia bola zameraná aj na samotné vnímanie extrémizmu, teda čo si ľudia pod týmto pojmom predstavujú. „V prvom rade je to násilie a agresivita, pochody, nepokoje, bitky. Druhá veľmi silná skupina sa viaže na netoleranciu a nenávisť voči inakosti. Treťou skupinou je rasizmus, protirómske postoje, nadradenosť bielej rasy,“ priblížila analytička IVO Zora Bútorová s tým, že na štvrtom mieste sa umiestnila strana ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorú si tiež ľudia spájajú s pojmom extrémizmus.

Na politický nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu zareagovala slovenská verejnosť pomerne citlivo. V júli tohto roka takmer tri štvrtiny ľudí zastávali názor, že tento trend predstavuje závažný a nebezpečný problém. Opačné stanovisko vyslovilo iba 13 percent respondentov. Ľudia začali kritickejšie vnímať aj šírenie nenávisti a netolerancie prostredníctvom sociálnych sietí.

Výskum IVO bol zameraný aj na postoje ľudí k rozpusteniu ĽSNS. Verejnosť prijala návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára pomerne zdržanlivo, nie však odmietavo. Za rozpustenie bolo 50 percent respondentov, 38 percent to neschvaľovalo a 12 percent opýtaných nevedelo zaujať stanovisko.