M. Smolková: Ak pomôžeme utečencom u nich doma, nemusia migrovať

Konferencia k Európskemu roku rozvoja 2015 a súčasným problémom s migráciou sa dnes uskutočnila v Košiciach. Odborníkov i širokú verejnosť na ňu pozvala poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková (Smer-SD).

Ako uviedla vo svojom príhovore, Európska únia v súčasnosti čelí veľkej migračnej kríze. Nálady obyvateľov v jednotlivých členských štátoch sa pohybujú od absolútnej podpory až po absolútne odmietanie.

"Konferenciu som sa rozhodla zorganizovať pre to, pretože mám pocit, že sa z nás, ľudí, vytráca ľudskosť pri tých dôležitých témach, ktoré hýbu svetom. Chcem poukázať na to, koľko Európska únia a celý svet dáva najchudobnejším krajinám v rámci rozvojovej pomoci," uviedla pre TASR Smolková.

Na Slovensku i v Európe sa podľa jej slov boríme s plytvaním potravinami. "Vo svete existuje 1,2 miliardy ľudí, ktorí trpia extrémnou chudobou, nemajú prístup k základným potravinám, pitnej vode, nehovoriac o tom, že k zdravotnej a sociálnej starostlivosti," skonštatovala Smolková.

Na konferencii vystúpil aj košický primátor a poslanec Národnej rady SR Richard Raši (Smer-SD), ako aj hlavná manažérka záchytného tábora pre utečencov v Humennom Ľubov Šaková i Lucia Kolpaková z regionálneho zastúpenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Obe hovorili o konkrétnej práci s utečencami a priblížili príbehy, s ktorými sa stretli v záchytnom tábore v Humennom.

Pre utečencov je Slovensko podľa Kolpakovej tranzitnou krajinou. V záchytnom tábore v Humennom čakajú na presídlenie. "Budú presídlení do tretej krajiny, ktorá zatiaľ nie je známa, ale väčšinou takými krajinami, ktoré presídľujú najväčší počet utečencov, sú Spojené štáty, Kanada, Austrália, škandinávske krajiny a Veľká Británia," povedala Kolpaková.

Podľa Jakuba Žaludka z platformy mimovládnych rozvojových organizácií v rámci rozvojovej spolupráce robíme trocha menej, ako by sme mohli. "Samozrejme, všetky štandardy, ktoré od nás chce zahraničie, sú vysoké, ale aj tak Slovensko dáva, čo sa týka rozpočtu, veľmi málo na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V tomto by sme mohli určite pridať. Čo sa týka kvality, v mimovládnych organizáciách máme dostatok kvalitných ľudí. Mohli by sme v afrických krajinách robiť viac projektov," uviedol pre TASR Žaludko.

Ako povedala Smolková, rozvojovej pomoci nie je nikdy dosť. "Keď chceme zabrániť ďalšej migračnej vlne z Afriky, ktorá hrozí, tak musíme rozvojovú pomoc zvýšiť a zefektívniť," myslí si.

Pomoc však musí byť podľa nej adresná a nemusí ísť vždy iba o financie, ale napríklad aj o diplomatické vyriešenie vojnových konfliktov alebo zabránenie vzniku novým. "Aj tým môžeme dať ľuďom v Afrike nádej, že nielen v Európskej únii, ale aj u nich doma môžu nájsť podmienky na kvalitný život. Vždy je lepšie problémom predchádzať, než ich následne riešiť," dodala Smolková.