Argentínsky súd vyniesol rozsudky za operáciu Condor

V súvislosti s prenasledovaním oponentov vojenských diktatúr v Južnej Amerike - známym pod názvom operácia Condor - odsúdil v piatok argentínsky súd posledného argentínskeho diktátora Reynalda Bignona (88) a 14 ďalších bývalých vysokopostavených členov armády zo šiestich juhoamerických krajín na tresty väzenia v trvaní od osem do 25 rokov. Oznámila to tlačová agentúra AP.

Rozsudok argentínskeho súdu po prvý raz potvrdil zločineckú medzinárodnú spoluprácu diktatúr v Argentíne, Uruguaji, Brazílii, Čile, Paraguayi a Bolívii v 70. a 80. rokoch a poslal 15 bývalých predstaviteľov ich armád do väzenia za to, že unášali a nechávali násilne zmiznúť politických oponentov svojich režimov v zahraničí. V tom čase hľadali mnohí ľavicoví disidenti útočisko v susedných krajinách a inde v zahraničí, čo sa im stalo osudným.

Odvolací súd v Buenos Aires uznal, že 15 vojakov, medzi nimi aj bývalý vodca argentínskej junty Reynado Bignone, je zodpovedných za vyše sto vrážd vykonaných v rámci operácie Condor. Bignona za to poslal na 20 rokov do väzenia.

Argentínskeho generála Santiaga Riverosa a uruguajského plukovníka Manuela Juana Cordera Piacentiniho odsúdili v historickom procese na 25 rokov väzenia. Cordero Piacentini bol podľa agentúry DPA odsúdený za 11 únosov, vrátane únosu tehotnej dcéry argentínskeho básnika Juana Gelmana. Jej dieťa, ktoré porodila v zajatí, dali po zavraždení matky ilegálne na adopciu uruguajskej rodine. Dcéra zavraždenej zistila svoju pravú totožnosť až po 23 rokoch.

Medzi obžalovanými mužmi v procese, ktorý sa začal pred vyše troma rokmi, bol aj bývalý argentínsky diktátor Jorge Videla. Zomrel v roku 2013.

Obeťami operácie Condor boli občania Uruguaja, Čile, Paraguaja, Bolívie a Argentíny. Boli unesení, mučení a zavraždení spolupracujúcimi bývalými juhoamerickými diktatúrami, ktoré podporovali Spojené štáty.

Vyšetrovanie operácie Condor sa začalo v 90. rokoch, kedy mnohých z obvinených ešte chránil zákon o amnestii. Argentínsky najvyšší súd ho zrušil v roku 2005 na podnet vtedajšieho prezidenta Nestora Kirchnera.