Národný umelec M. Schneider-Trnavský zasvätil svoj život ľudovej hudbe

V utorok 24. mája si pripomíname 135. výročie narodenia významného hudobného skladateľa, dirigenta a pedagóga Mikuláša Schneidera–Trnavského, ktorý je tvorcom slovenskej koncertnej piesne a významným tvorcom pôvodnej slovenskej cirkevnej hudby.

Vo svojej dobe bol najpopulárnejším a rešpektovaným slovenským skladateľom najmä vďaka piesňam, z ktorých mnohé zľudoveli (Keby som bol vtáčkom, Ružičky a pod.). Aj keď v hudbe vychádzal z neskororomantických pozícií, svojím dielom predvídal nástup hudobnej moderny a má nezastupiteľné miesto vo vývoji slovenskej hudby 20. storočia.

Mikuláš Schneider sa narodil 24. mája 1881 v Trnave. Hudobné vzdelanie získal na konzervatóriách v Budapešti a vo Viedni, štúdiá ukončil v roku 1905 v Prahe, kde sa učil hre na organe u Josefa Kličku a kompozíciu u Karla Steckera. Plodnú kariéru zahájil úpravami národných piesní pre spev a klavír. V jeho prvej zbierke pôvodných piesní (1907) je aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. V období, keď Svetozár Hurban Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie Trnavský, vznikali jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.   Mikuláš Schneider-Trnavský pôsobil najprv ako regenschori, teda správca cirkevného zboru – chóru Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku). V roku 1908 sprevádzal vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký) na koncertnom turné v hudobných metropolách Európy. Na pódiách v nemeckom Berlíne či francúzskom Paríži zazneli v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova aj skladateľove skladby uvedené v programoch ako "slovenské piesne", čo desať rokov pred vznikom Československa bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.

Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. Písal chrámové diela, upravoval duchovné a ľudové piesne, rozvíjal svoje umenie v nových zbierkach umelých piesní. Písal aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby. V 20. rokoch 20. storočia vytvoril viacero piesňových zbierok – Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a iné. Intenzívne pracoval v oblasti chrámovej piesne a cirkevnej hudby (známe sú jeho omše – Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové a sólové chrámové spevy – Ave Maria in Es a in B a i.). Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.

Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahuje viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Dielo vyšlo v roku 1937 a predstavuje pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska. Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás. Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.

V roku 1933 skomponoval príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva. Na sklonku života napísal Mikuláš Schneider–Trnavský svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956), aj orchestrálne dielo Slovenská suita (Keď sa pieseň rozozvučí) z roku 1957.

V roku 1933 mu pápež Pius X. udelil ocenenie Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, v roku 1938 získal Štefánikovu krajinskú cenu, dvakrát Štátnu cenu za umenie (1940, 1948) a v roku 1956 mu udelili za jeho celoživotné dielo titul národný umelec.

Hudobný skladateľ Mikuláš Schneider–Trnavský zomrel 28. mája 1958 v Bratislave, iba štyri dni po svojich 77. narodeninách.