P. Kažimír pripúšťa výdavkové stropy pri zmene zákona o dlhovej brzde

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) si vie predstaviť zavedenie záväzných výdavkových stropov v hospodárení, ak sa bude meniť zákon o dlhovej brzde. Pripustil to v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Novelou ústavného zákona chce vláda riešiť financovanie dlhu aj takzvanú investičnú výnimku.

Vládna koalícia by chcela otvoriť zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijatý ústavnou väčšinou v roku 2011. „Dnešné znenie zákona o dlhovej brzde vytvára dosť veľké problémy a rizikové rozhodovanie v oblasti financovania dlhu, takzvaného predzásobenia alebo tvorby finančnej rezervy. Štát na to, aby mohol splácať zo začiatku roka svoje dlhy, si pred koncom roka požičia, čo navyšuje dlh,“ vysvetlil Kažimír. Prehodnotiť by sa tak mal koncept čistého dlhu či oblasť metodologických zmien.

Minister zároveň upozornil na očakávané problémy s financovaním veľkých dopravných stavieb, ktoré môžu nastať po vyčerpaní eurofondov po roku 2018 či 2019. „Ďalšie infraštruktúrne projekty budeme musieť financovať z vnútorných zdrojov, zo štátneho rozpočtu. Postupne má znižovanie dlhu cieliť až na úroveň 40 %, dnes je na 50 %. Ak sa nepozrieme z optiky potreby pokračovania v týchto stavbách na tieto sankčné pásma, nebudeme môcť plynulo pokračovať vo výstavbe,“ zdôraznil.

Podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Eugen Jurzyca (SaS) potvrdil, že liberáli sú ochotní baviť sa s koalíciou o otvorení zákona, trvajú však na zavedení záväzných výdavkových stropov. „Stropy budeme podporovať a budeme sa rozumne snažiť dohodnúť na čistom dlhu, ale investičná výnimka nám pripadá ako príliš veľa na to, ako sme doteraz hospodárili,“ povedal. Poukázal totiž na kroky bývalej vlády Smeru-SD v podobe investičných stimulov, záchrany Váhostavu či vlakov zadarmo, ktoré sa podľa neho nemuseli urobiť.

Šéf rezortu financií chce, aby o tejto téme diskutovali najmä odborníci. „Viem si predstaviť zavedenie ďalšieho prvku automatického pilota, lebo výdavkové stropy sú do veľkej miery automatickým nástrojom, v prípade, že dôjde ku korekcii ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ vyhlásil.

Zhoršenie minuloročného deficitu verejných financií o 0,5 % oproti plánu zdôvodnil Kažimír rozhodnutím prefinancovať korekcie pri eurofondoch. Vlani sa totiž končilo sedemročné programové obdobie a vláda podľa neho vyčerpala eurofondy určené na dopravu do posledného centu. Zopakoval tiež zámer dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v roku 2019.

Jurzyca však poukázal na to, že vláda mala v minulom roku vďaka vyššiemu hospodárskemu rastu viac príjmov, s ktorými pôvodne nepočítala. Kritizoval preto znižovanie udržateľnosti verejných financií, ako aj odďaľovanie vyrovnaného rozpočtu.

Opozičný poslanec, naopak, víta plánované znižovanie firemnej dane o 1 % a zrušenie daňových licencií. S osobitným odvodom pre obchodné reťazce nesúhlasí, v regulovaných odvetviach bez konkurencie sa má vláda podľa neho namiesto novej dane snažiť zlepšiť prácu regulátora. Kažimír avizoval, že kabinet príde s novou legislatívou v priebehu leta.