Pravoslávni veriaci sledovali v Jeruzaleme zapálenie Svätého ohňa

Tisíce pravoslávnych veriacich z celého sveta sa dnes zišli v jeruzalemskom Chráme Božieho hrobu, aby obradmi súvisiacimi so zapálením Svätého ohňa slávili Ježišovo zmŕtvychvstanie.

Obrad sa každoročne vykonáva už 1600 rokov, čím je zrejme najstaršou nemennou kresťanskou liturgiou na svete.

Rituál sa vždy začína okolo poludnia, keď do chrámu vstúpia izraelskí predstavitelia, symbolizujúci Rimanov z Ježišovej doby. Vnútri vojdú do edikuly (menšia sakrálna stavba), kde sa podľa tradície nachádza Ježišov hrob, a skontrolujú, či v nej nie je nič, čím by bolo možné zapáliť oheň.

Keď vylúčia možnosť podvodu, edikulu zapečatia. Až potom vstúpi do hrobky jeruzalemský patriarcha s dvoma zväzkami nezapálených sviec. Keď opäť vyjde, sviečky horia - veriaci to považujú za zázrak - a svetlo je odovzdané patriarchom arménskej a koptskej cirkvi a potom aj zhromaždeným veriacim.

Tak sa stalo aj tento rok, pričom tisíce veriacich čakajúce vo vnútri a v blízkosti kostola jasali, keď uvideli oheň. Ľudia v dave si potom od sviečok zapálili vlastné pochodne, takže chrám sa zaplnil svetlom.

Oheň sa potom roznesie do rôznych kostolov v Jeruzaleme a po celom svete, kde sa použije pri bohoslužbách na Veľkonočnú nedeľu, keď kresťania slávia Ježišovo vzkriesenie.

V západnej Európe je obrad Svätého ohňa takmer neznámy. Uvidieť ho na vlastné oči túžia státisíce pravoslávnych kresťanov, ale iba hŕstka získa každý rok povolenia. Tie sa prideľujú podľa počtu veriacich cirkví, ktoré Chrám Božieho hrobu spravujú - s výnimkou rímskokatolíckej, ktorá sa obradu od 13. storočia nezúčastňuje.

Kým katolíci a protestanti slávili Veľkú noc v marci - podľa gregoriánskeho kalendára, východné cirkvi, riadiace sa juliánskym kalendárom, si Ježišovo zmŕtvychvstanie pripomínajú tento víkend.