Tvorcovia snímky Para nad riekou: Je to vlastne recept na život

O mesiac sa objaví v kinách dokumentárna jam-session Para nad riekou o troch slovenských hudobníkoch zo 60. rokov - trubkárovi Lacovi Déczim, saxofonistovi Ľubomírovi Tamaškovičovi a kontrabasistovi Jánovi Jankejem. Filmový príbeh "o sláve a jej pominuteľnosti", ktorý vznikal takmer celé desaťročie, nakrútil slovensko-český režisérsky tandem Robert Kirchhoff a Filip Remunda. "Naši hrdinovia sú osoby natoľko autentické, že ich vlastne kamera už ani nezaujíma. Pracovali sme s nimi ako s hercami ich vlastných životov. Na doraz - život a smrť," vysvetľujú režiséri. "Laco Déczi je hviezda, ktorá má stále svoju tvár, Ľubomír Tamaškovič žije vo svojej minulosti, Jano Jankeje chce žiť blažene a všetci spolu chcú nájsť stratenú slávu, ktorá uschla ako poľná tráva," hovoria na margo hudobníkov, ktorí patrili medzi špičku domácej i zahraničnej jazzovej scény, hrali po boku hviezd.

"V podstate sme nakrúcali skupinový portrét, ale celý čas sme sa pokúšali porušovať konvenciu a životopisnú faktografiu. Aj to je dôvod, prečo dnes hovoríme o dokumentárnej jam-session. Improvizovali sme ako v jazzovej muzike - niekedy sme nechali situácie úplne bez dozoru, len s kameramanom. Nazvali sme to - autoréžia," dodávajú filmári, ktorí divákom pootvoria skrytý svet troch muzikantských osobností za sprievodu jazzovej hudby. Na plátne uvidia aj Jana Jankejeho, ako si pred nemeckým obchodným domom zarába na živobytie v mikulášskom obleku, Ľuba Tamaškoviča, ktorý vyráža do Paríža hľadať stratenú slávu v podobe duchovného brata a kapelníka Raya Stephena Ocheho, s ktorým viac než pred 40 rokmi hrávali vo vypredaných kluboch, avšak namiesto toho nachádza karaoke večierky so znudenou parížskou mládežou, či Laca Décziho, ktorého pred americkým klubom zatýka policajt za zahranie troch falošných tónov.

"V priebehu času sa scenár menil. Príbehy postáv sa vyvíjali. A niektoré situácie, ktoré sme nakrútili, sú na úrovni dokumentárneho zázraku," myslia si Kirchhoff a Remunda. Tvorcovia ďalej podčiarkujú, že síce nakrútili dokument, ale ten vlastne nič nedokumentuje. "Stopercentne vychádza z konania postáv, dôležitý je prienik do ich psychológie. Vo filme spájame nespojiteľné, zdôrazňujeme absurdnosť a humor. Prišli sme na to, že ten zvláštny smútok a strach zo smrti potláčajú vôľou, ktorá občas vyzerá ako šialený úškľabok a inokedy ako existenciálna úzkosť. Vznikla tak dobrá kombinácia tragiky a komiky. O tom je ten film. Je to vlastne recept na život.".

Filmová odysea zobrazuje tri postavy, ktoré hrajú samy seba a ako sa z ich každodennosti stáva sled očakávaní, hľadaní, prekvapení, sklamaní, ale aj prehier. Situácie tak otvárajú témy ľahkosti bytia i smrti. "Svetská sláva, poľná tráva. Ľudský život je ako para nad riekou a preto niet kam sa ponáhľať," vraví na začiatku filmu Ľubomír Tamaškovič, ktorý sa už premiéry nedočkal, skonal v roku 2013.

Para nad riekou mala svetovú premiéru na festivale Visions du Reel vo švajčiarskom Nyone. V ČR snímku uviedol MFDF Jihlava na jeseň 2015. V slovenskej predpremiére ju mohli vidieť návštevníci MFFK Febiofest 2016. Do slovenskej kinodistribúcie film prináša od 19. mája Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).

TASR informovala PR manažérka filmu Zuzana Kizáková.