Bratislavský Ružinov chce zapojiť občanov do rozhodovaní samosprávy

Bratislavský Ružinov chce aktívnych občanov viac vťahovať do diania v mestskej časti a do rozhodovania miestnej samosprávy. Vyplýva to z pripravovaného návrhu zmeny rokovacieho poriadku miestneho zastupiteľstva. Podľa neho by mali mať občania rovnaký počet vystúpení ako samotní poslanci a taktiež by mohli navrhovať uznesenia. Tie by si ale museli osvojiť niektorí z poslancov. "Verím, že ich to bude iniciovať k príprave dobrých uznesení," uviedol pre TASR jeden zo spracovateľov materiálu a miestny poslanec Vladimír Sloboda.

Cieľom zmeny rokovacieho poriadku je podľa Slobodu upraviť pravidlá diskusie ako jednotlivých poslancov, tak i samotných občanov. Dĺžka vystúpení by zostala naďalej rovnaká, teda tri minúty pre klasické vystúpenie a minúta pre faktickú poznámku. K zmene by malo dôjsť pri počte faktických poznámok. Doteraz mal poslanec právo na jednu faktickú poznámku v rámci prerokovávaného bodu, po novom by ňou mohol reagovať na každé vystúpenie v rámci rozpravy.

Zároveň by sa mohli viac do diskusie zapojiť aj občania, na ktorých by následne mohli reagovať poslanci. "Stáva sa, že občan vystúpi, ale nemáme pravidlá, akým spôsobom by sme mohli na neho reagovať, prípadne občan smerom k poslancom," vysvetlil Sloboda. Aj oni však musia podľa neho rešpektovať určité pravidlá, napr. zdržať sa pokrikov počas diskusie, ktoré by mohli narušiť priebeh rokovania.

Na otázku, či sa v tejto súvislosti neobáva prílišného predlžovania rokovania, odpovedal záporne. Zároveň ale doplnil, že rokovací poriadok je menný, takže ak nebude časom vyhovovať, môžu ho opätovne pozmeniť. Pripustil ale, že zo začiatku bude "chaos", kým si poslanci aj občania zvyknú na možný počet vystúpení.

Návrh nového rokovacieho poriadku sa týka napr. aj vystúpení starostu počas rokovania. Ten nie je poslancom, ale vedie miestne zastupiteľstvo a vystupuje len na začiatku a konci rozpravy k danému bodu. Ak by však chcel diskutovať počas rozpravy, mal by podľa návrhu ponechať predsedanie zastupiteľstva zástupcovi, a tak diskutovať.

Ako samostatná zmena by mal byť predkladaný návrh, aby bolo verejné rokovanie miestnej rady aj jednotlivých komisií, nielen rokovanie miestneho zastupiteľstva. Občan by však v takom prípade bol podľa Slobodu iba pozorovateľom a bolo by už na jednotlivých komisiách, či by mu umožnili zapojiť sa prípadne do diskusie.

Rokovací poriadok miestneho zastupiteľstva v Ružinove bol prijatý v roku 2002, prvá a zatiaľ posledná jeho zmena bola schválená v roku 2004. Na opätovné žiadosti o jeho prehodnotenie a zmenu bola vytvorená pracovná skupina, ktorá mala vypracovať návrh nového rokovacieho poriadku. Do skupiny menoval starosta delegátov z jednotlivých poslaneckých klubov, ako aj nezávislých. Po početných stretnutiach a návrhoch sa takmer po roku podarilo pripraviť konkrétny návrh, ku ktorému sa vyjadrujú jednotlivé komisie. Návrh vychádza zo zákona o obecnom zriadení, zákone o hlavnom meste a tiež zo štatútu hlavného mesta. Inšpirovaný je rokovacím poriadkom mesta, kraja i Národnej rady SR.

Návrh by mohol byť podľa Slobodu predložený už na aprílové rokovanie zastupiteľstva, v prípade veľkého počtu oprávnených pripomienok by ho zaradili na rokovanie v máji. Ak by ho poslanci schválili, platiť by začal od ďalšieho zastupiteľstva. Vyriešiť sa bude musieť tiež zastaraný hlasovací systém.