Slovenské pohľady publikujú rozhovor s jubilujúcim P. Štrelingerom

Úvodník Slovenských pohľadov pod názvom Eletrička s vyhliadkovým kreslom napísal publicista Dušan Kerný. Na príklade životného osudu Mikuláša Gaceka i literárneho osudu jeho diela Sibírske zápisky pripomína rozpaky politických garnitúr rôznych období postaviť sa čestne a priamo voči výzvam doby.

Publicistický charakter má aj esej Dušana Mikolaja Učiteľ na priamych siločiarach spoločnosti o nedávnych udalostiach v našom školstve a o perspektívach postavenia pedagogického stavu vôbec. Rozhovor s jubilujúcim (70) prozaikom a dramatikom Petrom Štrelingerom pripravila Svetlana Műllerová. Rozhovor uzatvára širšia ukážka z najnovšieho rukopisu spoločenského románu Petra Štrelingera Aqua aura.

Prozaický žáner v čísle reprezentuje aj poviedka Ladislava Hrubého Komplikovaná cesta z vrchov a úryvok z pripravovaného rukopisu Gustáva Murína V tieni Černobyľa s podtitulom - román o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske. Z inojazyčnej literatúry je to ukážka z diela už zosnulého (1993) anglického spisovateľa Anthony Burgessa Mechanický pomaranč. Prekladateľ Otakar Kořínek v úvodnom perexe pripomína, že autor v tomto diele chcel vytvoriť „akýsi umelý nadnárodný slang, ktorý sa mal podľa jeho názoru rozšíriť o takých dvadsať rokov.“

Žáner lyriky je zastúpený ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Andrijana Turana, Ladislava Šimona a Dalimíra Stana.

Číslo obsahuje aj viacero literárnovedných štúdií. Peter Cabadaj napísal biografickú esej S básňou je deň krajší k storočnici narodenia básnika Štefana Sandtnera. Autorom sociologickej štúdie Človek z kraja na okraji vo vojnovej koľaji je Július Lomenčík. Materiálom k štúdii mu boli zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938-1945 v Hornom Novohrade a Kokavsku, publikované v dokumentárnej knihe Zažili sme vojnu. Cieľom výskumu bolo „zachytiť konanie, správanie a motívy tzv. obyčajných ľudí „z kraja na okraji“ ktorí rôznym spôsobom boli priamo alebo nepriamo zainteresovaní na sklonku druhej svetovej vojny do vojnových udalostí...“

Rýdzo literárny predmet výskumu má literárnovedná štúdia Márie Bátorovej Hommage na Henryho H. H. Remaka. Autorka v nej sprístupnila vlastnú inovatívnu metódu komparatívneho prístupu k literárnym dielam v dobe moderny a postmoderny. Do istej miery literárnovednou štúdiou je aj článok Iva Pospíšila Štúrov traktát Das Slawenthum und die Welt der Zukunft: česká stopa a jej autorské súvislosti. Autor v nej objasňuje zámer a motívy prvého originálneho vydania Štúrovho kultového diela Slovanstvo a svet budúcnosti v nemčine (1931), teda v jazyku, v ktorom bolo pôvodne napísané.

Recenznej rubrike dominuje recenzia Jána Jurča na knihu štyroch noviel Igora Gallu Putovanie s obojkom, do ankety k 170. výročiu vzniku časopisu prispeli Gustáv Murín, Miroslav Pius, Hana Košková a Jozef Špaček.